Nijaký prezident po narodení Baracka Obamu sa nedostal do Oválnej pracovne s tým, že by stál pred toľkými seizmickými zmenami ako on. Na plecia 47-ročného senátora v prvom mandáte, so silou inšpirácie, ale bez reálnych skúseností z exekutívy, padá zodpovednosť za vyriešenie dvoch vojen, ochranu pred teroristami a zažehnanie ekonomickej krízy.
„Je lepšie urobiť ťažké kroky hneď na začiatku, lebo ak si myslíte, že môžete odkladať tvrdé rozhodnutia, koledujete si o veľké problémy,“ povedal Leon E. Panetta, bývalý šéf štábu Bieleho domu, ktorý radil Obamovmu tímu.
Ako bude prezident Obama rozhodovať, ostáva nejasné aj pre mnohých jeho prívržencov. Bude využívať svoj politický kapitál a konať odvážne, alebo bude opatrný? Jeho výkon počas kampane naznačuje osobnosť s pozoruhodnou chladnokrvnosťou a sebadôverou aj pod ohromným tlakom, ale tiež človeka, ktorý len zriedkavo prekoná mantinely, ktoré si sám určí. „To vás núti uvažovať, či je pasivita spôsob, akým pristupuje k väčšine vecí,“ povedal John R. Bolton, bývalý veľvyslanec prezidenta Busha v Organizácii spojených národov.
Bushovo veto
Obamovi poradcovia povedali, že nebude pasívny, ale rýchly, aby ukázal líderstvo ešte pred inauguráciou 20. januára. Predpovedajú nomináciu ministrov zahraničia a financií k novembrovému Dňu vďakyvzdania.
Obama sa radil v Kongrese o možnom balíčku 100 miliárd dolárov na verejné práce, dávky v nezamestnanosti, pomoc so zimným vykurovaním, potravinové lístky a pomoc mestám a štátom, ktorý možno schváliť na povolebnom zasadnutí v treťom novembrovom týždni. Pravidelne tiež debatoval s ministrom financií Henrym M. Paulsonom o ekonomickej situácii, keďže ten rozhoduje o tom, ako investovať 700 miliárd dolárov na záchranu finančného systému.
No Obamova schopnosť konať v tomto krátkom období je obmedzená. Bush má právo veta ešte ďalších 77 dní. Demokrati hovoria, že napokon Obama a demokratický Kongres oklieštia svoje plány na výdavky, ak nezískajú súhlas Busha a Senátu, a radšej sa k nim vrátia v januári, keď budú mať neobmedzenú moc.
„Ak sa tam dostane prirýchlo a príliš sa zapletie do federálnej byrokracie, mohlo by sa to obrátiť proti nemu,“ povedala Elaine C. Kamarcková, ktorá bola v 90. rokoch poradkyňou viceprezidenta Ala Gora pre domácu politiku.
Nech už bude spolupráca v tomto krátkom období akákoľvek, Obama predstavuje koniec Bushovej éry z dlhodobého hľadiska. No on sám v nasledujúcich rokoch zistí, že rieši Bushovo dedičstvo.
Počas predvolebnej kampane sľúbil, že skoncuje s Guantanámom, ale analytici očakávajú, že to bude ťažšie, než si predstavuje. Zdedí deficit, ktorý by sa mohol blížiť k triliónu dolárov na budúci rok, čo by mohlo okresať jeho ambície, napríklad rozšírenie krytia zdravotnej starostlivosti.
Vládnutie v šedi
Následkom toho by sa mohol posun od rétoriky kampane k realite vládnutia ukázať ako náročný. Obamove vzletné príhovory vytvorili taký gejzír očakávaní, že riziko sklamania je teraz veľké.
Počas kampane hovoril o „novej politike“ zbližovania republikánov a demokratov. No ak skutočne bude spolupracovať s republikánmi, aby našiel spoločnú základňu v otázkach ako Irak, terorizmus a klimatické zmeny, riskuje, že si znepriatelí svoju liberálnu základňu.
„Kampaň býva čiernobiela. Vládne sa potom v šedi,“ povedal Richard N. Haass, prezident Rady pre zahraničné vzťahy, ktorý pracoval a pracuje pre štyroch prezidentov, naposledy pre Busha.
Kampaň býva čiernobiela. Vládne sa
potom v šedi.
Richard N. Haass, prezident Rady pre zahraničné vzťahy, bývalý poradca prezidenta Georgea W. Busha
Autor: Peter Baker New York Times