Život Baracka Obamu je príbehom, ako sa z neskúseného politika so zvláštnym menom a netypickými koreňmi stal prvý afroamerický prezident v histórii Spojených štátov.
Keď pred dvadsiatimi troma rokmi začal Barack Obama pracovať ako komunitný aktivista v chudobnej štvrti južného Chicaga, zrejme nesníval, že sa raz stane prezidentom Spojených štátov.
Z kriminálnej štvrte na Harvard
Náplňou jeho pracovného dňa bolo pomáhať najchudobnejšej vrstve Američanov s ich každodennými problémami. Nájsť prácu aj so záznamom v registri trestov, tlačiť na úrady, aby odstránili azbest z verejných budov, či dokonca také na prvý pohľad banality, ako zasypať jamy na cestách a zabezpečiť dopravné značenie.
„Bolo to najlepšie vzdelanie, ktoré som dostal,“ spomínal neskôr. Po troch rokoch sa však z komunity rozhodol odísť študovať právo na Harvard.
Južná štvrť Chicaga aj po dvoch desaťročiach stále patrí medzi najchudobnejšie časti mesta. V uliciach s tehlovými domami žije najmä černošská komunita. Barack Obama je tu populárny, aj keď málokto sa naňho ako na mladého aktivistu pamätá.
„Vraždy, vraždy, to je to najhoršie, čoho sa nevieme zbaviť,“ hovorí Fred, jeden z miestnych. „V školách je priveľa zbraní a priveľa detí je v rôznych gangoch,“ dodáva. Potvrdzuje tak aj oficiálne tohtoročné štatistiky, keď v Chicagu zavraždili najviac ľudí z celých Spojených štátov.
Polícia sa podľa miestnych snaží s tým niečo urobiť, domáci však nie vždy spolupracujú. Minulý týždeň denník Chicago Tribune informoval o vražde miestneho školáka Juliana. Susedia počuli síce streľbu, ale nič nespravili.
V uliciach tejto štvrte žil a pracoval Barack Obama tri roky, keď sa rozhodol odísť študovať právo. „Pamätám sa, čo mi vtedy povedal: Potrebujeme významnú zmenu, keď chceme zostať národom rovnosti, dôstojnosti a nádeje,“ spomínal na tohtoročnom demokratickom konvente jeho vtedajší zamestnávateľ Jerry Kellman. „A Barack chcel byť na mieste, kde by mohol druhým k tej zmene pomôcť.“
Práve tu môžeme hľadať začiatok cesty, ktorá v utorok večer vyniesla Baracka Obamu na najvyšší možný post najmocnejšej krajiny na svete.
Strmá cesta do Bieleho domu
Nebola to priama cesta. Pre štyridsaťsedemročného politika, ktorý sa stane štvrtým najmladším prezidentom vo vyše dvestoročnej histórii Spojených štátov, však pomerne strmá.
Ako vyštudovaný právnik z Harvardu sa vrátil naspäť do Chicaga, kde sa angažoval v občianskoprávnych sporoch. V roku 1997 vplával ako senátor do kalných vôd skorumpovanej miestnej politiky.
Toto obdobie mu zanechalo pár nepríjemných kontaktov, ako napríklad miestneho developera Tonyho Rezka, ktorý čelí žalobe z korupcie.
Vplyv ulice
Miestni však spomínajú, že Barack kráčal vo svojich vlastných stopách. „Mal svoje ideály. No naučil sa tiež, že pokiaľ neviete, ako rátať hlasy, robiť dohody a občas byť tvrdý, ideály sú zbytočné,“ napísal konzervatívny denník Chicago Tribune.
Jeho skúsenosti so životom najchudobnejších Američanov, v ňom zanechali silné sociálne cítenie. Keď si teda v roku 2005 sadol do Washingtonu ako senátor za štát Illinois, zaradil sa hneď medzi najliberálnejších demokratov. Napriek tomu, mnohí spomínajú jeho nadstraníckosť, keď dokázal spolupracovať s druhou stranou viac, ako to bolo bežné.
Vari prvá vec, čo zarezonovala vo svete, keď začal svoju kampaň na šéfa Bieleho domu vo februári 2007, boli jeho korene.
Exotický pôvod
Americkým prezidentom sa chcel stať syn moslimského otca z Kene a americkej matky, ktorý vyrastal na Havaji a v Indonézii. Navyše s africkým a arabským menom.
„Moji rodičia verili, že v Amerike nie je to, ako sa voláte, žiadna prekážka,“ spomínal ako kandidujúci senátor počas svojho pamätného príhovoru na demokratickom konvente v roku 2004.
Jeho pamätný prejav ukázal tiež jednu z najsilnejších zbraní Baracka Obamu, vďaka ktorej vyhral aj tohtoročnú kampaň. Umenie pritiahnuť davy.
„Bol som síce ešte malý, no pamätám sa, ako ľudia reagovali na Bobbyho Kennedyho. Nikdy som nič podobné nevidel - až kým neprišiel tento chlapík,“ povedal pre časopis Time jeden dlhoročný demokratický aktivista pred dvoma rokmi, keď Obama len zvažoval prezidentskú výzvu.
Autor: Chicago
