PRAHA. Po zápase so Slovenskom (7:0) čakala v českej kabíne hrča novinárov. Bolo cítiť napätie, akú bude mať Jaromír Jágr komunikačnú kondíciu. Nezachoval sa podľa protokolu NHL, najprv si prehodil cez boky uterák a zamieril pod sprchy. Keď si po návrate upravil sako na ružovej košeli, s úsmevom pozval všetkých bližšie, aby lepšie počuli.

Úsmev nad vakom

„Prípadne by ste mi niekto mohli pomôcť s vakom,“ sklonil hlavu nad mohutný vak s výstrojom, na ktorom spočívali štyri hokejky.

Narážal na podstatný rozdiel v servise NHL a KHL. V zámorí sa za celú sezónu hráč nedotkne zipsu na vaku, v ruskej súťaži si aj hráči milionári balia svoj výstroj sami.

„ Nie, moja forma má ešte ďaleko od uspokojivej úrovne. Nebolo to na ľade nič zázračné. Tragédia spoluhráča z Omska Čerepanova dala celý náš tím dole. Sám som nikdy nebol tak blízko smrti. To všetko na človeka spadne, chýba chuť a energia do tréningu. Ale život je o tom, že sa z toho musíte dostať. S Omskom potrebujeme body, aby sme išli do play off z výhodnej pozície. V Rusku sa vonku vyhráva nesmierne ťažko.“

Čerstvý člen siene slávy českého hokeja si v stredu dožičil oddych, od štvrtka tvrdo trénuje pár dní v rodnom Kladne.

Tridsaťšesťročný držiteľ trojkoruny (dvakrát vyhral Stanley cup – 1991–92), raz olympiádu 1998 a raz MS 2005, bol pôvodne rozhodnutý, že na pražský zápas v rámci osláv storočnice nenastúpi. „Potom mi došlo, že som od fanúšikov závislý. Hokej sa hrá pre ľudí, bez nich to nemá zmysel. Prišla plná hala, na striedačke som mal starých kamarátov, to všetko mi dvihlo náladu.“ Na začiatku druhej tretiny sa jeden z najlepších útočníkov v histórii NHL zarazil, ako mu slovenský brankár Laco zneškodnil šancu do prázdnej bránky. O pár minút zareagoval Jágr nechytateľným švihom do slovenskej siete. „Čo som išiel povedať prihrávajúcemu Martinovi Strakovi? Ťapol som ho po hlave a podpichol, nech mi nabudúce dá puk lepšie,“ dával Jágr najavo, že ani on sa nechce zmieriť so Strakovým rozhodnutím o definitívnom konci v reprezentácii. Na tému čudesne poskladaného výberu Slovenska viac naznačil očami. „Je to ich vec, viem, že budujú nové mužstvo. Rešpekt k súperovi sme mali na takej úrovni, ako si ju zaslúžil. Určite sme sa za gólmi nasilu nenaháňali.“

Uvoľnenú debatu na chvíľu prerušil tréner Vladimír Rů­žička, ktorý vošiel s rukami vo vreckách a pozýval Jarda niekam na minútku.

Jágr v inej pozícii

Jeho bývalý spoluhráč z naganského zlatého tímu prikývol, že o chvíľu. Predtým uspokojil najdôležitejšiu otázku českých médií. „Prídem. Na zraz pred budúcoročným svetovým šampionátom sa budem starostlivo pripravovať. Čím viac starnem a uvedomujem si, že sa blíži koniec kariéry, tým viac myslím na to, že by mi bolo ľúto, keby som si už nemohol vypočuť hymnu. Keď som mal 25 rokov a bol v NHL frajer, domlátenému po sezóne sa mi niekedy na šampionát nechcelo. Teraz si viac vážim každú príležitosť. Už to však bude Jágr v inej pozícii, ako keď som bol na vrchole v NHL. Roky nezastavíš, ale zmúdrenie zas stojí za to.“