BRATISLAVA. Športová vrchnosť strávi tri dni v Tatrách. Namiesto prevetrávania mozgov by ich mala napínať.
Dnes sa v Starom Smokovci začne národná konferencia o športe so zameraním na tú jeho časť, ktorá je verejnosti najviac na očiach – na vrcholový šport.
Nedávna pekinská olympiáda bola pre Slovensko najúspešnejšia v histórii, ale vízie do budúcnosti sú chmúrne. Za dnešnou generáciou sa ani v tých pár úspešných odvetviach nečrtá ďalšia, rovnako nádejná. V kríze je dlhodobo futbal a hrozí už aj nemenej populárnemu hokeju.
V ére samostatnosti iniciovalo ministerstvo školstva dve konferencie o športe, no nerealizovali sa odporúčania ani jednej. Táto, ktorú nachystalo v spolupráci so Slovenským olympijským výborom a očakáva na nej účasť vyše tristo odborníkov vrátane bývalých športovcov, je už tretia.
Prvá v júni 1994 žiadala zriadenie ústredného orgánu štátnej správy pre šport. Teraz nápad mieni oprášiť jeho verný stúpenec, bývalý skvelý cyklistický tréner Kamil Haťapka. Národný inštitút športu síce vznikol, ale skôr ako sa rozbehla jeho činnosť, štát ho zlúčil so školským strediskom vrcholového športu. Dnes je z neho hybrid v podobe Národného športového centra.
Ambiciózny návrh riešení z druhej konferencie v apríli 2001 predpokladal kompenzáciu za zoštátnené lotérie, alebo aspoň presmerovanie výťažkov Tiposu mimo rozpočtovej kapitoly ministerstva. Nič také sa nestalo. Zo štátneho rozpočtu dostáva slovenský šport stále menej: tohto roku iba 0,26 percenta z výdavkov štátneho rozpočtu.
Miliarda a dosť
Generálny riaditeľ odboru športu ministerstva školstva Pavol Macko priznáva, že ani v pripravovanom štátnom rozpočte na budúci rok sa neráta s navýšením objemu financií na šport. Miliarda a dosť.
Pritom v júli parlament schválil nový zákon o športe. Ten ponechal v platnosti paragraf, podľa ktorého by šport mal dostávať pol percenta z ročného štátneho rozpočtu. Už roky sa však nedodržiava. „Zákon o športe bez nového modelu financovania je zákon o jednej nohe,“ myslí si šéf Konfederácie športových zväzov Marián Kukumberg.
Ficova vláda zriadila úrad splnomocnenca pre šport, ale ten zatiaľ nič koncepčné neponúkol. Dlžníkom číslo 1 ostáva štát, no po vypuknutí celosvetovej finančnej krízy je zrejme nereálne čakať radikálny obrat.
Zaplátajme jachtu
„Problémy nášho športu však nemajú len objektívne, ale aj subjektívne príčiny,“ pripomína Macko. „Dúfam, že aj o nich bude v diskusii reč. Napríklad o kvalite tréningového procesu.“
Podľa Kukumberga, „momentálne najväčším problémom sú ľudské zdroje“. „Bohapusto hazardujeme s pár desiatkami špičkových odborníkov, ktorí ešte neutiekli za lepším zárobkom do iných sfér,“ tvrdí. Macko sa nebráni ani takej debate: „Nevylučujem, že niekto sa spýta, či je dostatočným honorovaním šéftrénera úspešnej rýchlostnej kanoistiky bruto plat 17 600 korún.“ Kľúčových problémov je však viac. Priam kardinálnym úbohý stav športovísk. Ďalším pretrvávajúca neschopnosť športových funkcionárov dohodnúť sa.
„Zmeňme, čo sa zmeniť dá. Zaplátajme diery na palube, nenamýšľajme si, že kúpime novú jachtu,“ radí Kukumberg. „Ja som optimista,“ dodal. Olympijský šéf František Chmelár je presvedčený, že „kompetentnejšie zhromaždenie ako to, čo sa zíde v Tatrách, nemáme“.
