NITRA. V spravodajstve televízie JOJ bol označený odchovanec nitrianskeho hokeja Ľubomír Kolník za agenta ŠtB. Súčasný útočník Skalice bol podľa toho v záznamoch vedený ako agent Koma. Ako 20-ročný mal donášať v Dukle Trenčín na vtedajších spoluhráčov Cígera, Kontšeka a Haščáka. „S nikým som nespolupracoval, absolútne nie. Bol som na vojne v Trenčíne a tým to padlo,“ reagoval Ľubomír Kolník.
Armáda dala byty
Úlohou tajných spolupracovníkov malo byť monitorovanie spoluhráčov, v roku 1988 a 1989 Cígera a Haščáka. „Povedal som im, že nemám záujem o nič také. Viac som si to nevšímal,“ odmieta celú vec Kolník.
Bývalý dlhoročný reprezentant si spomína na časy, keď hrával v Dukle Trenčín. „Bývali sme na sídlisku Juh. Armáda nám dala byty, so Zdenom Cígerom sme dokonca bývali na jednom poschodí,“ priblížil pomery Kolník. „ Vtedy to tak chodilo, aby si nás Dukla zaviazala ako hokejistov, urobili z nás po polročnom výkone základnej vojenskej služby vojakov z povolania. Na tom sa potom tri roky nemenilo nič, vlastne až do môjho prestupu do Fínska, keď som vystúpil z armády,“ hovorí 40-ročný hokejista.
Obvinenia, podľa ktorých mal donášať na Cígera, Kontšeka a Haščáka, Kolník rezolútne odmieta. „Raz sme mali ísť do zahraničia, myslím, že na Kanadský pohár, keď u mňa zaklopal sused z vchodu, že či mu môžeme ísť s niečím pomôcť. Išli sme k nemu spolu s Cígerom, sedeli tam dvaja páni. Pýtali sa, či by sme si v zahraničí mohli všímať, čo sa deje okolo nás, aby sme ich potom informovali. Všetko trvalo možno päť minút. Vyšli sme ako obarení, neskôr sme sa na tom už smiali, veď sme boli ešte skoro deti, mali sme devätnásť alebo dvadsať rokov. A to bolo všetko, čo sme s nimi mali. Ak si vtedy niekto zapísal moje meno do notesa a ja mám byť teraz terčom vyfabulovaných senzácií, tak proti tomu sa budem určite brániť,“ tvrdil Kolník. Vzápätí zavolal zo svojho mobilu priateľa Zdena Cígera. Ten sa mu smial, že čo si robí z takých vecí ťažkú hlavu, keď to nie je pravda.
Ďalšie kroky si premyslí
Pri otázke, prečo sa zo zoznamov ŠtB vytiahlo práve jeho meno, premýšľal dlhšie. Sám potom na webe listoval ďalšie strany registračných protokolov vojenskej kontrarozviedky. „Je tu veľa známych mien z čias, keď som hrával za Duklu, aj z radov športovcov i funkcionárov,“ pokračoval Kolník. „Prečo by som mal ja alebo niekto z našej vtedajšej partie v Dukle donášať?“ položil si otázku a sám aj odpovedal. „Boli sme mladí, patril nám svet. Ako hokejisti sme chodili po celom Československu. Za mňa hovorili góly, nepotreboval som žiadnu protekciu ani niekoho udávať,“ dodal hokejový veterán.
Do mesta vraj nemá problém vyjsť. „Pre takúto hlúposť? Svoje meno určite špiniť nenechám. Ďalšie kroky si chcem premyslieť s chladnou hlavou.“
