Demokrat Barack je nádejou na zmenu. Jeho nedostatok skúseností však môže priniesť jedno veľké sklamanie.
„Osem rokov som volila republikánov, teraz nastal čas na zmenu,“ hovorí biela štyridsiatnička v Columbuse. Či už je to v pokojných uliciach hlavného mesta Ohia, alebo rušnom Chicagu, zmena je slovo, ktoré počuť najčastejšie.
Po ôsmich rokoch vlády odíde George Bush ako nepopulárny prezident a až 85 percent Američanov si myslí, že ich krajina je na zlej ceste. Vojna v Iraku či výbuch na finančných trhoch, ktorý sa stále viac prejavuje aj v živote bežných Američanov, vzbudil v národe silnú túžbu po „inej“ politike.
Práve „zmena, v ktorú veríme“, je hlavným posolstvom a pilierom kampane Baracka Obamu. Demokratický politik sľubuje, že spojí národ. Nebude „demokratická a republikánska Amerika, ale iba Spojené štáty americké“.
Zmeny plánuje Obama aj v zahraničnej politike, vďaka čomu si získal muž, ktorého farba pleti je podľa britského Economist priemerom ľudí na planéte, sympatie väčšiny sveta. Senátor, ktorý bol ako jeden z mála proti vojne v Iraku od začiatku, sľubuje, že do polovice roka 2010 sa Američania z tejto krajiny stiahnu. Podobne ako jeho súper chce znížiť produkciu skleníkových plynov či zatvoriť väznicu Guantánamo na Kube: všetko veci, ktoré Spojeným štátom svet počas Bushovej éry vyčítal.
Celkovo by zlepšenie vzťahov so zvyškom sveta mohli uľahčiť aj jeho kozmopolitné korene. Obama má africké priezvisko, arabské stredné meno, moslimských predkov a časť detstva strávil v Ázii.
Nakoľko dokáže Barack Obama naplniť plány na zmenu krajiny, je nejasné. V prípade zvolenia bude štvrtý najmladší prezident s jedným z najkratších životopisov v histórii americkej politiky. Nemá za sebou veľa skúseností, ktoré by dokazovali jeho vodcovstvo.
Zhodí bomby na Irán?
Republikánsky kandidát prosí Američanov o poslednú šancu. Do Bieleho domu by priniesol aj nepredvídateľnosť.
Budíček zvoní Johnovi McCainovi o niečo skôr než inokedy. Vstáva o šiestej, dá si kávu, prečíta noviny, s poradcami prejde program. A pozrie si najnovšie prieskumy. Podľa The Washington Post je posadnutý číslami, ktoré nasvedčujú, že náskok jeho protikandidáta sa znižuje.
„Dajte mi šancu. Barack Obama ich bude mať ešte veľa,“ žartom prosil voličov pred pár dňami. Sám sa tomu odovzdáva naplno. Za 17 hodín stihol obísť sedem štátov.
Jediná predvídateľná vec na McCainovi je jeho nepredvídateľnosť, píše v analýze agentúra AP. Ak zasadne do Bieleho domu, čakajú ho neľahké úlohy. Bude čeliť demokratom v Kongrese, ktorých bude zrejme viac ako dnes. Zabrať mu dajú aj vlastní republikáni, s ktorými nie vždy súhlasí.
Keď sa ho počas diskusie jeden zo študentov spýtal, či nie je na úrad prezidenta príliš starý, McCain najprv trpezlivo zdôvodňoval, prečo nie. Nakoniec dodal: „Ďakujem za otázku, ty malý hajzlík.“
Pred časom uviedol, že po zvolení všetkých zamestnancov prepustí a nechá si iba Joea inštalatéra. V skutočnosti poradcov bude potrebovať. Má totiž ambiciózne ciele a priznáva, že sa lepšie orientuje v zahraničnej než domácej politike.
McCain sľubuje vynulovať obrovský deficit štátneho rozpočtu, znížiť dane najbohatším Američanom, zmeniť systém zdravotnej starostlivosti, zlepšiť vzdelávanie. Priznal však, že pre ekonomickú krízu bude musieť tak ako Barack Obama od mnohých sľubov upustiť.
V zahraničnej politike ústupky nepripúšťa. Chce dolapiť Usámu bin Ládina, vyhrať vojnu v Iraku a vyriešiť iránsky problém. Na minuloročnom stretnutí s veteránmi na otázku, kedy pošle Amerika Iránu odkaz vzdušnou poštou, zanôtil: „Bombardujte, bombardujte Irán.“ Neskôr však povedal, že iba žartoval. Irán je podľa neho najvážnejším problémom od konca studenej vojny.
Anetta Kubalová, dopisovateľka SME Washington
Kliknite - obrázok zväčšíte.
