BRATISLAVA. Ak chce šikovný študent zo Slovenska elitné vzdelanie, musí za hranice. Naše vysoké školy sa k úrovni najlepších univerzít nepribližujú a Slovensko je nateraz pre kvalitné svetové školy zatvorené. Zmeniť to má novela zákona o vysokých školách. Odborníci varujú, že môže deformovať trh.
Novela ministra Jána Mikolaja z SNS, ktorá je v pripomienkovom konaní, stanovuje aj podmienky pre príchod zahraničných univerzít. Renáta Králiková z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť si myslí, že Slovensko elitné univerzity zo sveta potrebuje. Novela však podľa nej zhorší podmienky pre slovenské súkromné školy.
Bakalár a dosť
Súkromné vysoké školy majú podľa návrhu novely vznikať iba ako odborné vysoké školy. V praxi to znamená, že budú môcť poskytovať len bakalársky stupeň vzdelania. Takéto obmedzenie by však neplatilo pre verejné a štátne školy, ktoré by od svojho vzniku mohli pôsobiť aj ako univerzity a poskytovať všetky stupne vzdelania.
„Je to diskriminačné. Zároveň sa tým prehlbuje nezmyselne nastavený systém, ktorý neumožňuje vznik graduate vysokých škôl, poskytujúcich len druhý, magisterský alebo inžiniersky, a tretí stupeň vzdelávania,“ hovorí Králiková.
Školy sú proti
Novela podľa nej môže demotivovať súkromné vysoké školy rozširovať svoje aktivity na Slovensku a obmedzí sa tým konkurencia medzi školami.
Mikolaj má iný názor. Po hovorkyni Dane Špankovej odkázal, že súkromné školy vznikajú bez minulosti a pravidlá preto musia mať od začiatku prísnejšie. „Verejné vysoké školy nevznikajú na zelenej lúke, preto nie je opodstatnené ich pri vzniku obmedzovať na odborné vysoké školy. Pri súkromných sa kvalita nedá vopred skontrolovať ani odhadnúť.“
„Ak sa niektoré časti nespresnia a nezmenia, teda súkromné školy nebudú mať rovnaké podmienky ako verejné, pôjde o diskrimináciu,“ hovorí rektor súkromnej Vysokej školy manažmentu Branislav Lichardus. Obavy z novely majú aj ďalšie súkromné vysoké školy.
Počet záujemcov o štúdium a študentov za posledný rok vzrástol o polovicu, no posledné dve novely podľa ich rektorov uprednostňujú verejné školy.
Novela umožňuje štátnym zahraničným vysokým školám podobne ako tým domácim získať štátnu dotáciu. Získajú ju však iba školy akreditované v súlade so slovenským zákonom o vysokých školách.
Kostrbatá dotácia
Proces vybavovania dotácie je podľa Králikovej veľmi zložitý a školám sa neoplatí ho podstupovať. „Ako majú tieto školy zabezpečiť garantov v súlade s naším zákonom, keď pedagógovia zo zahraničia nemajú tituly profesorov či docentov tak, ako ich chápe náš zákon?“ pýta sa Králiková.
Ministerstvo oponuje, že ak niekto pôsobil v zahraničí a nezískal titul docent alebo profesor podľa slovenských pravidiel, splnenie kvalifikačných predpokladov môže preukázať podľa zákona o uznávaní odborných kvalifikácií.
Za necelých sedem rokov účinnosti zákona o vysokých školách ide už o štrnástu novelu.
Nie sme ani v prvej päťstovke
Slovenské univerzity sú na chvoste. V kvalite zaostávajú aj za susedmi.
Žiadna slovenská univerzita sa ani tento rok nedostala medzi päťsto najlepších na svete. Nevšimol si ju Inštitút vysokoškolského vzdelávania pri Shanghai Jiao Tong University, ktorý do rebríčka zaradil päť univerzít z krajín V4 – jednu českú a po dve z Maďarska a Poľska.
Najlepšie z nich obstála Univerzita Karlova v Prahe, ktorú zaradili medzi školy na 203. až 304. mieste.
K svetovej elite sa žiadna slovenská škola nezaradila už od roku 2003, odkedy štatistiku zverejňujú.
Tromi najlepšími univerzitami sveta podľa tohto hodnotenia sú americké univerzity Harvard, Stanford a Berkeley.
(sita, juk)
