BRATISLAVA. Firmy posledné týždne cez médiá zverejňujú údaje o tom, že svetová finančná kríza sa nevyhla ani im a výrobné firmy hovoria už aj o prepúšťaní.
To všetko práve v čase kolektívneho vyjednávanie o platoch na budúci rok.
Platy počítali už pred krízou
Spoločnosť Hay Group sleduje nominálny nárast miezd prostredníctvom prieskumu odmeňovania. Na otázku, či je dnes ťažké odhadnúť budúcoročný rast miezd pre finančnú krízu, hovorí konzultantka Hay Group Jana Rudyová, že na hodnotenie vplyvu svetovej finančnej krízy na úroveň slovenských miezd je priskoro.
Väčšina spoločností upravuje mzdy v prvej tretine roka a mzdový rozpočet pripravujú už od leta. „Orientačný údaj o tom, akým tempom budú mzdy rásť v ďalšom roku, je známy zväčša už v auguste,“ povedala Rudyová. „Niektoré spoločnosti už síce dostali od materských korporácií ad hoc smernice o úsporných opatreniach v súvislosti s krízou, ale konkrétny vplyv na mzdový rozpočet ešte nie je spresnený.“
Z Hay Group Prieskumu odmeňovania vyplýva, že v posledných troch rokoch bol vývoj medziročných mzdových nárastov od 6,1 do 6,7 percenta. „Očakávaný rast na nasledujúcich 12 mesiacov sa v máji tohoto roka, kým kríza nenadobudla taký hlboký rozmer, pohyboval na úrovni 6,5 percenta.
Na budúci rok sa pritom počíta so štvorpercentnou infláciou. Analytici hovoria, že ekonomický rast bude na Slovensku aj na budúci rok dosť silný. „Očakávame rast nominálnych miezd asi o osem percent,“ hovorí analytička Poštovej banky Eva Sárazová. Pre vplyv krízy možno odhady upravia. „Finančná kríza sa asi prejaví výraznejšie v odvetviach, ktoré sú citlivejšie na vývoj ekonomiky, ako automobilový priemysel,“ povedal analytik trhu Slovenskej sporiteľne Michal Mušák.
Mzdy prídu na pretras
V prieskume, ktorý vypracoval denník SME a Podnikateľská aliancia Slovenska minulý týždeň, 57 percent firiem povedalo, že pre súčasnú finančnú krízu sa musia zaoberať plánovanou mzdovou politikou. Väčšina z tých, ktorí budú meniť výšku platov, povedala, že rast miezd u nich bude nižší, ako plánovali pred krízou.
Keď sa SME pýtalo firiem na definitívne percentá, o koľko zvýšia na budúci rok platy, viacerí boli zdržanliví preto, že po zverejnení konkrétnych čísel očakávajú negatívne reakcie verejnosti v prípade, že povedia že platy nezvýšia a rovnako aj v opačnom prípade. Viacerí argumentovali, že kým sa neskončilo kolektívne vyjednávanie o percentách, je predčasné hovoriť alebo že v čase krízy je ťažké odhadovať mzdy.
V slovenskom T-Mobile odhadujú, že nominálny rast miezd v ekonomike bude napokon len o málo vyšší ako predpokladaná inflácia a viac peňazí tak mnohí zamestnanci nepocítia. V telekomunikačnom sektore podľa nich platy porastú o niečo viac. „Napriek tomu, že v niektorých odvetviach je nedostatok kvalifikovaných ľudí, vplyvom finančnej krízy sa tlak na rast miezd zníži,“ povedal Martin Braxatoris z oddelenia ľudských zdrojov v T-Mobile.
Už tento rok T-Mobile posilnil význam variabilnej zložky, ktorá nadväzuje na plnenie plánov a predpokladajú, že jej význam ešte narastie.
ČSOB banka patrí k tým spoločnostiam, ktoré hovoria, že ich kríza neovplyvňuje v mzdovej ani personálnej politike. To, či budú prijímať zamestnancov, závisí najmä od vývoja na trhu. „Počet zamestnancov u nás stúpa, pretože chceme organicky rásť,“ povedala hovorkyňa ČSOB Tereza Molnár Copláková.
Finančný riaditeľ púchovskej textilky Makyta Miroslav Macák priznáva, že vývoj na trhoch ich môže donútiť mierne prepúšťať. Percento závisí od vyrokovaných objemov kontraktov. „Skutočný vývoj zárobkov môže byť aj nad plánovaných desať percent, ale za podmienky vyššieho rastu produktivity práce,“ povedal Macák.
Tarifnú zložku zvyšujú podľa vývoja minimálnej mzdy, podiel pohyblivej zložky neplánujú meniť.
Kto pôjde ako prvý?
Predseda predstavenstva personálnej agentúry Trenkwalder Luboš Sirota hovorí, že pri znížení odbytu a následnom obmedzení výroby sú najviac ohrozené profesie s nízkou pridanou hodnotou ich práce.
Prepúšťaniu zamestnancov v dôsledku aktuálnej odbytovej krízy by mali predchádzať personálne audity. „Firmy sa budú snažiť udržať výrobu čo najdlhšie, takže existujú dva scenáre,“ vysvetľuje Sirota.
Prvým je variant, že firmy budú prepúšťať všetkých zamestnancov, ktorí pracujú na iný typ pracovných pomerov. Podľa druhého variantu sa firmy rozhodnú dočasné problémy vyriešiť prepustením kmeňových zamestnancov a následný nedostatok pracovníkov nahradia práve agentúrnymi zamestnancami, študentmi, dôchodcami a podobne.
„V zásade sa skôr dá povedať, že firmy momentálne musia meniť svoje pracovné politiky.“
