NITRA. Do vlhkého podzemia Nitrianskeho hradu vedú prudké schody. V neveľkej miestnosti sú v stene hroby označené tabuľkou. Večný spánok tam spí kanonik Elemír Filo, Jozef Žatko či Jozephus Szerholecz.
Meno Jozefa Tisa, kňaza a prezidenta slovenského vojnového štátu, tam ľudia márne hľadali, hoci pred pár dňami vyšlo najavo, že práve tu sú pochované jeho pozostatky.
„Doktor Tiso je určite pochovaný v kanonickej krypte. Pohreb bol pred dvomi týždňami, zúčastnila sa na ňom len blízka rodina,“ povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska Kováčik. Rozptýlil tak pochybnosti, či ho nepochovali do krypty biskupov.
Kryptu kanonikov po oboch stranách zužovali vysoké múry, za ktorými sa dali tušiť ďalšie hroby. Práve tam mohol byť Tiso pochovaný. Viedla k nim cesta z vnútorných priestorov hradu.
Podľa stanoviska biskupského úradu, Tisa sem pochovali na žiadosť jeho rodiny a preto, lebo v minulosti nebolo možné pochovať ho podľa cirkevných predpisov. Pochovanie tela nie je podľa biskupského úradu hodnotenie života zosnulého.
Do hrobky sa cez víkend chodili pomodliť nitrianski kňazi a rádové sestry. So sviečkou sa tam zastavili aj prívrženci Slovenského hnutia obrody. Objavilo sa aj pár ľudí, ktorých tam priviedla zvedavosť. O hrobe Tisa diskutovať nechceli. „Počuli sme to v rádiu, preto sme prišli,“ prezradil asi štyridsiatnik z Nitry, ktorý hrob vnímal ako kuriozitu.
Kým niektorí nevedeli, prečo hľadali pozostatky Tisa, iní naopak vedeli, prečo ich nehľadali.
„Nemôžem ísť na jeho hrob. Jozef Tiso ako kňaz i ako politik poškodil meno slovenského štátu i ľudí Slovenska. Dopustil sa neprávosti, tyranizovania ľudí zo Slovenska,“ povedal na hrade český turista. Zmiešané pocity z uctievania pozostatkov Tisa mal aj turista zo Slovenska.
„Každá duša si zaslúži úctu. Kto sme bez viny, hoďte kameňom,“ hovorí Xénia pri otvorenej krypte cirkevných hodnostárov.
Časť Tisových pozostatkov je podľa nájomcu hrobového miesta Stanislava Pánisa stále v hrobe na Martinskom cintoríne v Bratislave. Práve tu sa pri príležitosti vzniku Slovenského vojnového štátu aj pri výročí Tisovej popravy stretávajú jeho prívrženci. Mnohí netaja svoj obdiv k fašizmu.
Za Tisa prijalo Slovensko protižidovské zákony a do koncentrákov deportovalo 70-tisíc slovenských Židov. V roku 1947 ho popravili ako vojnového zločinca. Jeho pozostatky uložené na Martinskom cintoríne v Bratislave identifikovali iba nedávno.
DNA kostí z hrobu porovnali s DNA jeho synovca a pozostatky previezli do Nitry. „Týmto aktom uloženia jeho telesných pozostatkov sa aspoň čiastočne napĺňa jeho posledná vôľa,“ píše biskupský úrad v Nitre.
Tiso slúžil 37 rokov v Nitrianskom biskupstve v rozličných cirkevných službách.
V kresťanskom chápaní pochovanie tela nie je hodnotením života zosnulého človeka.
Stanovisko biskupského úradu v Nitre
 |
 Do nového Tisovho hrobu v podzemí Nitrianskeho hradu vedie strmé schodisko. FOTO – AUTORKA |
