Štyridsaťpäťročný Fred vie, čo je to báť sa o život. V Chicagu pracuje v pokojnej štvrti ako šéfkuchár na Chicagskej univerzite. Večer sa však vracia za rodinou do južnej, prevažne černošskej štvrte South side. Táto oblasť je najnebezpečnejším miestom v Chicagu. A pravdepodobne aj v celej krajine. Metropola Illinois predbehla v počte vrážd aj New York či Los Angeles.
Chlapec z južnej štvrte
„Je tu príliš veľa gangov a zbraní na školách,“ povzdychne si Fred a potiahne si z cigarety.
Práve do jeho chudobnej štvrte South side prišiel v roku 1985 Barack Obama. Čerstvý absolvent Kolumbijskej univerzity v New Yorku tam začal pracovať pre miestnu komunitu. Najal si ho istý Jerry Kellman. „Keď som zháňal v New Yorku ľudí na ťažkú prácu do chicagskej štvrte South side, Baracka som dlho prehovárať nemusel. Stačilo mu povedať, čo sa tu s ľuďmi deje,“ povedal Kellman počas demokratického konventu. Tri roky pomáhal Obama miestnym hľadať si prácu či nútil majiteľov domov odstrániť azbest z budov. Toto obdobie afroamerický kandidát často spomína, keď hovorí, že pozná problémy bežných Američanov.
Z tých čias pochádza aj jeho silné ľavicové cítenie. „Ak v chicagskej štvrti South side žije dieťa, ktoré nevie čítať, trápi ma to,“ hovorí Obama. Pre Johna McCaina je prototypom socialistu a najliberálnejším kandidátom. V čase finančnej krízy aj tak veria ľudia viac demokratovi než republikánovi.
Vo výklade obchodíku na 95. ulici sú vystavené tričká s Obamovou tvárou. Všetky, ako je to medzi mladými Afroameričanmi zvykom, vo veľkosti XXL. Neďaleko stojí chrám Zjednotenej cirkvi Kristovej. V jednom z najväčších kostolov v Chicagu trávil mladý Obama každú nedeľu vyše dvadsať rokov.
Nedele v kostole
Tu počúval Obama kázne kontroverzného reverenda Jeremiaha Wrighta a rivali z Republikánskej strany mu to neváhali pripomenúť. Reverend v jednej zo svojich rečí obvinil z útokov 11. septembra Ameriku aj jej „vlastný terorizmus“. Obamovo prepojenie na Wrighta bolo jednou z najväčších slabín jeho kampane. „Nikdy nebol mojím politickým poradcom, bol mojím pastorom,“ bránil sa Obama. Určite však po afére prestal navštevovať kostol a do dôchodku išiel aj reverend Wright.
Po troch rokoch aktivista Obama odchádza študovať právo na Harvard. Ako prvý Afroameričan sa tam stal šéfredaktorom prestížneho právnického magazínu Harward Law Review. Po návrate do Chicaga sa začína písať jeho americký príbeh. Z prišelca v najhoršej časti mesta je právnik, neskôr učiteľ na miestnej univerzite a krátko na to senátor v štáte Illinois.
Miestna politika v Chicagu je považovaná za jednu z najšpinavších v krajine. Málokto by veril, že práve z tohto prostredia môže vzísť nádejný kandidát na prezidenta. „Obama nie je klasickým typom chicagského politika,“ hovorí Jay Stewart z mimovládky Better government association, ktorá pátra po etických prešľapoch politikov. „Bol to on, kto presadzoval etický zákon v illinoiskom senáte,“ dodáva Stewart.
Zlom v Obamovej kariére prišiel na demokratickom konvente v roku 2004. „Neexistuje liberálna či konzervatívna Amerika, ale iba Spojené štáty americké,“ povedal čerstvo zvolený federálny senátor Obama. Prejav z Bostonu z neho spravil novú hviezdu americkej politiky.
Barytón, ktorý zaujal
O Obamovi sa začalo aj pre jeho charizmu a hlboký barytónový hlas, ktorým dokázal pútať davy, hovoriť ako o možnom kandidátovi na prezidenta. Tá chvíľa prišla vo februári 2007, keď oznámil svoju kandidatúru. Symbolicky, v meste Springfield, kde mal iný právnik z Illinois, Abraham Lincoln, pred 150 rokmi prejav o krajine, ktorú rozdeľuje otroctvo.
V boji o Biely dom ho nezastavila ani bývalá prvá dáma Hillary Clintonová. Počas primárok nedokázala zastaviť obamamániu, ktorá začala s jeho prvým víťazstvom v belošskej Iowe. A predvčerom to pripustil aj jej manžel a posledný zvolený demokratický prezident Bill Clinton: „Tento človek by sa mal stať prezidentom.“
Autor: Chicago
