Je v našich školách veľa násilia?
„Agresivita medzi deťmi skutočne stúpa. Vyskytuje sa na všetkých typoch a druhoch škôl, počnúc materskými školami a končiac gymnáziami. Teda žiadna škola nie je voči nej imúnna. Agresívne prejavy správania registrujeme najmä u detí pubertálneho veku. Verejnosť si tento fakt ale naplno uvedomuje vždy až vtedy, keď sa prípad násilia či šikanovania začne pretriasať v médiách.“
Čo je vlastne šikanovanie?
„Laici nerozlišujú medzi pojmami agresivita a šikanovanie. Zo psychologického hľadiska možno za šikanovanie označiť len takú verbálnu alebo fyzickú agresivitu voči druhému človeku, ktorá trvá dlhšie ako pol roka. Agresor teda pôsobí na svoju obeť dlhodobo.“
Ale aj v školách sa usilujú podchytiť každú bitku, lebo majú dojem, že to sú zárodky šikanovania.
„Bitka je prejavom agresivity a agresívneho správania, nemusí však ešte ísť o šikanovanie. Napríklad keď sa pobijú rovnako silní spolužiaci.“
Dnes sa deti neutiekajú len k fyzickej agresivite, ale aj k verbálnej.
„Verbálna agresivita je v súčasnosti v školách pomerne častá a vyskytuje sa nielen v kontakte žiak-žiak, ale aj v styku žiak-učiteľ. Žiaci si dovoľujú ľudí okolo seba, svojich spolužiakov či učiteľov posmeškovať, ironizovať, posmievať sa im, hovoriť im vulgárne slová, urážať ich, znevažovať. V posledných rokoch sa na dlhodobé permanentné útočenie na inú osobu využívajú aj mobily.“
Prerastá vždy agresivita do šikanovania?
„Môže, ale nemusí. Ak sa v škole či v triede začne agresivitou žiakov zaoberať triedny učiteľ, výchovný poradca či psychológ, hneď ju riešiť, vyvodiť dôsledky, potrestať vinníkov, rozvíjať komunikáciu v triede a zlepšovať jej vzťahy a klímu, nemusí prerásť až do šikanovania.“
Badáte medzi deťmi kastovníctvo na základe oblečenia či vecí, ktoré vlastnia?
„Zatiaľ je to skôr veľkomestský problém. Deti naozaj skôr negatívne reagujú na svojich rovesníkov, ktorých rodičia si nemôžu dovoliť kúpiť im kvalitnejšie a značkové veci. Títo žiaci sú častejšie vylučovaní z kolektívov tried a ostatní sa im posmievajú, ponižujú ich, znevažujú, útočia na ich obraz seba, ich ja.“
Vyriešili by situácie školské uniformy?
„Do istej miery áno, ale pravdepodobne by to bolo pre väčšinu našich rodičov so školopovinnými deťmi finančne náročné.“
Nazdávate sa, že prejavy agresivity môžu v školách zastaviť kamery v triedach či na chodbách?
„Bola som na takých školách. Zo začiatku majú kamery mimoriadne dobrý efekt, ale postupne deti svoju agresivitu začali presúvať na miesta, kde kamera nezasiahne alebo úplne mimo školy. Možnože na niekoľko mesiacov sa agresivita detí naozaj zníži, ale pochybujem, že by kamery v školách mali v tomto smere dlhotrvajúci účinok. Osobne nie som ich stúpenca.“
Vraj sa s agresivitou stretávajú už učiteľky v materských školách.
„Áno, stáva sa to čoraz častejšie. Deti sa medzi sebou bijú, šklbú si vlasy, podkladajú si nohy.“
Čoho je to znakom?
„Žiaľ, rodina na Slovensku je vo veľkej kríze. Pracovať treba začať s rodičmi, ale najmä s mladými partnermi, budúcimi rodičmi. Odtiaľ sa vyvíja vhodná výchova dieťaťa. A tam sú aj zárodky agresivity.“
Na dlhodobé
permanentné útočenie na inú osobu sa využívajú aj mobily.
