BRATISLAVA. Poľnohospodári cez svoje organizácie už nejaký čas lobujú za to, aby im vláda pomohla s nadúrodou. Úspešne. Štát bude táto pomoc stáť 1,2 miliardy korún (40 milióna eur).
Minister pôdohospodárstva Stanislav Becík detaily včera opísal takto. „Stiahnuť znamená, že sa to odkúpi za približne tritisíc korún za tonu pre pestovateľa bez dane z pridanej hodnoty.“
Ministerstvo bude teda od pestovateľov kukurice a pšenice vykupovať určitý objem úrody, aby tí nemuseli ísť dole s cenami. Spolu pôjde o približne 400 až 450tisíc ton kukurice a kŕmnej pšenice.
„Finančné zdroje pôjdu z mimorozpočtovej kapitoly, preto nebudú mať dosah na štátny rozpočet, rezort ich bude riešiť v rámci pomoci medzi Slovenským pozemkovým fondom, rezortom a štátnymi hmotnými rezervami,“ povedal Becík.
Podľa niektorých analytikov môže rozhýbať slovenské poľnohospodárstvo len to, ak sa odstránia dotácie a zníži štátna regulácia trhu.
Riziko podnikania by malo byť podľa analytika inštitútu INESS Radovana Ďuranu obsiahnuté už v cenách základných surovín. „Ak producenti nedokážu svojimi cenami konkurovať dovozom, z ekonomického hľadiska dochádza pri podpore takejto produkcie k neefektívnemu využívaniu zdrojov,“ povedal.
Intervencia?
Minister Becík včera odmietol názory, že ide o intervenčný nákup. Ten totiž môže vyhlásiť len únia. „Je to stiahnutie kŕmneho obilia do kŕmnych fondov, ktoré budeme chcieť využiť buď doma, alebo predať do tretích krajín,“ povedal.
Minister odmietol, že vyššia cena kŕmnych zmesí, ktorá bude dosiahnutá po zásahu štátu, ovplyvní ceny mäsa.
Ďurana si myslí niečo iné: „Ceny budú umelo držané na vyššej úrovni, čím sa deformujú základné cenové signály v hospodárstve o tom, koľko čoho a kedy vyrábať.“ Riziko vidí aj v tom, že ak štát nedokáže následne predať suroviny za rovnakú cenu alebo vyššiu ako pri nákupe, budú musieť cenový rozdiel zaplatiť daňoví poplatníci.
Už len podľa trhu
Tento rok je posledným, keď Európska únia využíva takzvané intervenčné nákupy pri nadúrode. „Nepredpokladám, že v budúcom roku budeme pomáhať pestovateľom, tí tak budú musieť preorientovať svoju výrobu podľa trhu,“ povedal Becík. Od budúceho roka sa tak farmári už nebudú môcť spoliehať na to, že ich nadbytky vykúpi štát či únia. Samozrejme, ak nepôjde o „stiahnutie“ z trhu.
Ak producenti nedokážu svojimi cenami konkurovať dovozu, z ekonomického hľadiska dochádza pri podpore takejto produkcie
k neefektívnemu využívaniu zdrojov.
Radovan Ďurana, analytik inštitútu INESS
Čo chystá ministerstvo
výkup 400– až 450–tisíc ton kŕmnej kukurice a pšenice,
pestovateľ získa tri tisíc korún za tonu krmiva (asi 100 eur ),
celkovo štát minie 1,2 miliardy korún (40 miliónov eur).
