Slováci čoraz viac zvažujú popri bežnom pohrebe aj spopolnenie. Pomohlo tomu aj zrušenie cirkevného zákazu.
BRATISLAVA. Slováci menia postoj k pohrebným obradom. Čoraz viac ľudí sa necháva spopolňovať, v niektorých mestách počet kremácií dokonca prevyšuje tradičné pohreby. A pre nižšie ceny obradov sa pridáva aj vidiek. Zhodujú sa na tom prevádzkovatelia všetkých slovenských krematórií.
Etnologička Magdaléna Páriková ako nezanedbateľný dôvod vidí aj to, že katolícka cirkev už kremáciu nezakazuje a a • konzervatívnejší ľudia ju berú ako prirodzenú.
Väčšinou mladší
Vincent Francl z firmy Funeral, ktorá prevádzkuje krematórium v Žiline, tvrdí, že spopolnenie môže byť v porovnaní s klasickým pochovaním do zeme lacnejšie až o šesťdesiat percent.
Spopolňovať sa dávajú najmä mladší ľudia z väčších miest. Napríklad na strednom Slovensku sa pre takýto obrad podľa Pavla Bielika z banskobystrického krematória čoraz častejšie rozhodujú aj ľudia z prímestských obcí.
Krematóriá sú v najväčších mestách a prístup ľudí sa podľa regiónov mení.
Najviac ľudí sa stále dáva spopolňovať v hlavnom meste. Podľa riaditeľa pohrebníctva Marianum Miloslava Hrádeka je pomer medzi kremáciami a pochovávaním do zeme v pomere tri ku jednej. Hrádek vysvetľuje, že kremácia je žiadaná najmä medzi mladšími ľuďmi, ktorí bývajú na sídliskách. Naopak, „starí“ Bratislavčania preferujú pochovávanie do zeme.
Francl s ním súhlasí. Hovorí, že pomer kremácií a pochovávania do hrobov je v Žiline približne päťdesiat ku päťdesiat. O kremáciu má podľa neho záujem najmä stredná generácia.
Naopak, v Nitre sa podľa Petra Vysokého z miestneho krematória výrazne viac ľudí pochováva do zeme. V nitrianskom krematóriu paradoxne slúžia obrady viac pre rodiny zo vzdialeného Martina ako pre Nitranov.
Mesto verzus dedina
Rozdiely v prístupe ku kremácii sú aj medzi mestom a dedinou. Vo väčšine krematórií je spopolňovanie stále doménou mestského obyvateľstva. Čoraz viac sa však pridávajú aj ľudia z dedín.
Na východe Slovenska sa podľa Karola Kačmáryho z košického krematória Košičania na celkovom počte kremácií podieľajú päťdesiatimi percentami. Zvyšok tvoria obyvatelia celého východu republiky.
Kremácia je lacnejšia
Všetci opýtaní prevádzkovatelia krematórií sa zhodujú na tom, že spopolnenie je výrazne lacnejšie ako pochovanie do zeme. Zo západu na východ Slovenska sa ceny menia, ale najlacnejšia verzia pohrebu vychádza v prospech kremácie.
Ján Molnár z novozámockého krematória tvrdí, že skromnejší pohreb spopolnením stojí osemtisíc korún (vyše 265 eur). Tradičný pohreb v skromných podmienkach môže vyjsť na viac ako 12tisíc korún (asi 400 eur).
Cenu kremácie výrazne zníži, ak si pozostalí urnu zoberú so sebou domov a nemusia tak platiť za prenájom hrobového miesta. Krematóriá však už museli riešiť aj s prípady, keď pozostalí urnu nechali v krematóriu a bez zaplatenia z obradu odišli.
Hrádek tvrdí, že ľudia v Bratislave si nezvyknú prenajímať nové hrobové miesta, skôr si prenajímajú miesta vedľa aktuálneho hrobu. O rezerváciu sa zaujímajú ľudia väčšinou až po štyridsiatke. Poplatky za rezerváciu miesta sú v jednotlivých mestách rôzne. Pohybujú sa v tisícoch korún.
Krematóriá na Slovensku
Aktuálne sú v najväčších mestách:
Bratislava
Košice
Banská Bystrica
Nitra
Žilina
a v Nových Zámkoch
V najbližšom období pribudne aj: v Leviciach
 Urny zostávajú aj zabudnuté. FOTO SME – PETER ŽÁKOVIC |
