Glosa
Existujú ľudia, hnutia a dokonca festivaly, ktoré dokážu ovplyvňovať realitu.
Pod pojmom „festival“ sa v prípade toho jihlavského ukrýva viac, než by mnohí čakali.
Okrem klasického formátu súťažnej prehliadky filmov a stretnutia s režisérmi je to i komplex aktivít, zrealizovaných nápadov a zmysluplných kultúrnych atakov.
Na akcii East European Forum môžu režiséri konzultovať svoje filmy s producentmi veľkých televízií, na trhu s názvom East Silver zas svoje filmy predať.
Za „celoročný festival“ považujú organizátori webový portál Doc-Air, kde je k dispozícii množstvo starších i aktuálnych festivalových filmov online.
A k tomu všetkému – ako sa na slušnú spoločnosť patrí, je k dispozícii i hutná dávka teórie v každoročne vydávanom zborníku textov DO. Festival, či skôr ľudia, ktorí za ním stoja, však dokázali ešte viac.
Ako vždy správne trápny otvárací ceremoniál festivalu sa niesol v duchu tohtoročnej témy: nazerania pod povrch, druhých plánov a detektora kovov.
Herci z divadla Vosto5 si postupne na javisko volali oficiálnych predstaviteľov vlády, kraja a mesta, ktorých účasť na podobných ceremoniáloch už vnímame s veľkou laxnosťou.
Z letargie nás však preberie náhle zistenie, že organizátorom festivalu sa podarilo iniciovať konkrétne zmeny.
Docielili napríklad zrekonštruovanie miestneho kina Dukla na multifunkčný kultúrny priestor, ten kvalitou presahuje nejeden rozpadajúci sa „dom umenia“.
Moderátor dal otázku, ako je to možné, že ministerstvo naň prispelo pätnástimi miliónmi a s ostatnými (bolo ich viac než tridsať) prispelo mesto a kraj. Všetci predstavitelia na ňu odpovedali svorne, že je to možné preto, lebo sa tak rozhodli. „A stačilo teda jednoduché odkliknutie dotácie?“ pýta sa moderátor. „Áno“ odpovedá minister.
Nám, ktorí sme na festival docestovali až z ďalekej Bratislavy, zostáva len premýšľať, ako tiež docieliť to, aby na tom našom javisku stáli tí správni.
Obávam sa, že obsadiť pozície moderátorov by bol ten najmenší problém.
Autor: Barbora Šedivá
