Ideme skúsiť. Človek pred vchodom do kontajnera nás upokojuje – ok, dostanete sa, počkajte. O chvíľu otvorí dvere a vedie nás dnu. Rovno na pľac pred divákov. Uvádza nás ako ďalších zvedavcov, dokonca ako možných účastníkov castingu.
Sme dnu, hra sa už začala. A v nej beží príprava na film. Ten, čo nás uviedol, je filmový režisér. Dokonalý vo svojom egoizme a sebavedomí. Má asistentku. Dokonalú vo svojej nemožnosti a oddanosti. Do kontajnera vodí účastníkov castingu. Spravia zo seba hocičo, len aby získali aspoň štek. Jeden z nich je čudný. Mlčí a tupo hľadí do kamery. Režiséra to fascinuje, ňuchá charakter a talent, skúša ho navliecť do dialógu s prihlúplou blondínou. Dáva mu do rúk kameru, aby to skúsili vonku pred kontajnerom. My to všetko uvidíme na obrazovke vnútri. Lenže stane sa čosi celkom iné.
Dej sa zlomí do novej skutočnosti. A šliape ďalej.
To je prvá voda z Projektu Frankenstein . Silného divadla– nedivadla. Režíroval Kornél Mundruczó. Od Divadelnej Nitry už ubehol mesiac, a nedá sa naň zabudnúť.
