TEŠEDÍKOVO. Keď sa učiteľka slovenčiny z maďarskej školy v Tešedíkove siedmakov pri opakovaní učiva opýta, čo znamená začiatok školského roka, deti odpovedajú: „Koniec letných radovánok.“
Aj ďalšie odpovede pôsobia, akosi umelo, neprirodzene. „Hútajú“, kam pôjdu na konci školského roka na výlet. Z učebnice slovenčiny sa nenaučia, že chlapci sa pri futbale snažia streliť gól, ale „chcú dostať loptu do siete“.
Tak ako každý štvrtok sa siedmaci na druhú vyučovaciu hodinu rozdelili na polovicu. Začína sa hodina slovenského jazyka. Ich učebnice sú plné neživých fráz, s akými sa sotva niekedy v reálnom živote stretnú. Nedokazuje to len opakovanie učiva, ale aj nová téma o varení. Učia sa, ako sa pečú langoše. Sú vynikajúce. Keď ich Erika zje, „cíti sa ako v siedmom nebi“. Žiaci sa dozvedia, že Erikina stará mama „múti maslo“.
Chýba im konverzácia
„Je to podľa učebného plánu, takže to musím učiť. Keď príde kontrola, tak najčastejšie dajú úlohy na to, čo sa nepoužíva často,“ hovorí učiteľka Rozália Gergelyová. Žiakov preto učí a skúša frázy, ktoré by ich slovenskí rovesníci nepoužili. S učebnicou je nespokojná.
Namiesto prepísanej vlastivedy so zemepisnými názvami by sa im zišla nová učebnica slovenčiny. Taká, ktorá by sa viac zamerala na konverzáciu. „Gramatika je síce tiež dôležitá, ale teraz chýba viac konverzácie,“ hovorí učiteľka.
Nad rečami politikov, že maďarské deti nevedia po slovensky, sa pousmeje. „Hovoriť to môžu, ale nie je to pravda,“ hodnotí učiteľka s tridsaťročnou praxou. Žiaci sa podľa nej výrazne zlepšili a slovenčinu sa učia s oveľa väčším záujmom ako pred rokmi. Hovorí o šiestakovi, ktorý je slabý takmer v každom predmete. „Uvedomuje si však, že aj slovenčinu sa učiť musí, lebo inak bude mať problém nájsť si zamestnanie.
Televízne vzdelávanie
U siedmakov v Tešedíkove pri rozprávaní vycítite maďarský prízvuk, slovenčinu však zvládajú veľmi dobre. Deti hovoria po slovensky aj mimo školy. Xénia chodí na tanečnú do Šale a jej slovenčina je výborná.
Jedným z mála, ktorý hovorí po slovensky doma, je deviatak Ricsi. Jeho otec je Slovák. Žiaci sa zdokonaľujú aj vďaka televízii. Pozerajú najmä Poisťovňu šťastia, predtým Susedov.
Riaditeľka školy Lívia Jurásová hovorí, že nielen siedmaci, ale všetci jej žiaci vedia po slovensky. Zvládajú to, čo majú na svoj vek zvládať. „Na úrovni, ako má vedieť šesťročné alebo desaťročné dieťa, po slovensky vedia.“
Do jazykových zvykov zasahovať netreba
Ak sa naučíte zemepisné názvy v nemčine, nebudete hovoriť perfektne po nemecky, upozorňuje jazykovedkyňa GIZELLA SZABOMIHÁLYOVÁ. Zemepisné názvy treba uvádzať v jazyku, v akom je učebnica napísaná.
Za Zväz maďarských pedagógov ste sa vyjadrovali, ako majú vyzerať učebnice pre menšiny. Ako sa zemepisné názvy majú používať?
„Geografické názvoslovie sa má používať v súlade so zvyklosťami jazyka, v ktorom sa predmet vyučuje. Žiaci zo škôl s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny si majú osvojiť aj oficiálne názvy geografických objektov, z didaktického hľadiska by však bolo najlepšie uvádzať slovenské názvy a názvy v jazyku menšiny formou slovníka buď na konci učebnice, alebo ešte lepšie na tej istej strane, kde sa názvy vyskytujú. V tomto prípade by sa skôr zafixovali obidva názvy. Uvádzať najprv slovenský názov a potom v menšinovom jazyku či opačne nepodporúčam. Najmä u menších detí spôsobuje problémy pri čítaní a zvyšuje rozsah textu.“
Majú tvary „Ružomberokban, Banská Štiavnicaról“ oporu v slovenskom alebo maďarskom jazyku?
„Nemožno povedať, že by pridávanie maďarských pádových prípon slovenským podstatným menám bolo a priori nesprávne. Veď takto sa skloňujú v slovenčine alebo v maďarčine tie vlastné mená, pre ktoré sa neutvoril variant vo vlastnom jazyku. Používajú sa v pôvodnej francúzskej, nemeckej alebo anglickej podobe. V tomto prípade však ide o mestá, ktoré majú tradične používaný maďarský názov.“
Je dobré, ak sa prekladajú aj pomenovania ako nížina či dolina?
„ Oveľa problematickejšie je používanie dvojčlenných názvov ako Pohronská pahorkatina, Podunajská nížina v maďarskom texte, ktoré obsahujú všeobecné mená. Tento typ geografických názvov sa vo všetkých jazykoch prekladá. Ináč by sa nevedelo, o aký typ geografického objektu ide. Patria sem také slovenské názvy ako Durínsky les či Ladožské jazero. Prvé sa nachádza v Nemecku, druhé v Rusku, predsa ich nepomenúvame po nemecky či po rusky.“
V čom ešte vidíte problém prepísaných učebníc?
„Zasahujú do interných záležitostí iného jazyka. Na Slovensku i v Maďarsku existujú komisie pre geografické názvoslovie. Slovenská komisia má určovať geografické názvy v slovenskom jazyku aj pre objekty, ktoré sa nachádzajú mimo územia Slovenska a podobne je to v prípade maďarskej komisie. V tejto súvislosti je irelevantné, že sa tieto učebnice používajú v menšinových školách, mali by sa v nich používať geografické názvy v súlade s maďarskou štandardizáciou.“
Súhlasíte s tým, že maďarskí žiaci neovládajú štátny jazyk?
„Väčšina maďarských detí na Slovensku vyrastá v čisto maďarskom prostredí. Bude z nich bilingvál s dominanciou maďarského jazyka. Je nereálne očakávať od maďarského žiaka z Dunajskej Stredy, aby ovládal slovenčinu tak ako Slovák z Prievidze. Pre príslušníkov menšín je dôležité naučiť sa komunikovať v jazyku väčšiny, ktorý je v našom prípade aj štátnym jazykom. K tomu sú však potrebné účinné vyučovacie metódy a pravidelný kontakt s daným jazykom. V tejto oblasti je ešte čo robiť.“
Je nereálne očakávať od maďarského žiaka z Dunajskej Stredy, aby ovládal slovenčinu tak ako Slovák z Prievidze.
Veronika Šutková
Je to priemer, nie bieda
Politici proti maďarským žiakom používajú analýzy. Často ich prekrúcajú.
Deviatacke testy aj externé maturity dokazujú, že maďarskí žiaci nevedia po slovensky, tvrdí minister školstva Ján Mikolaj. Používa zatiaľ neverejné údaje a odvoláva sa aj na školskú inšpekciu. Tá posledné dva roky vážnejšie nedostatky pri výučbe slovenčiny nevyčítala. Výnimkou sú odborné školy, kde malo vyučovanie priemernú, až málo vyhovujúcu úroveň. Ostatné školy mali úroveň vyučovania dobrú, z hľadiska učenia sa žiakov priemernú.
Vicepremiér pre menšiny Dušan Čaplovič nedávno spomenul prieskum SAV, že Maďari neovládajú slovenskú históriu. Autori zo Spoločensko vedného ústavu SAV však hovoria, že to neskúmali. „Zaoberali sme sa rozdielmi vo vnímaní dejín, a to je niečo iné,“ povedal Štefan Šutaj.
Veronika Šutková
Maďari dnes rozhodnú, ako budú protestovať
Rodičia maďarských žiakov aj ich učitelia zatiaľ nehovoria, či pôjdu aj do ulíc ako pred jedenástimi rokmi.
Zástupcovia maďarských učiteľov a žiakov budú dnes pozorne sledovať, ako dopadne v parlamente hlasovanie o novele školského zákona. Poslanci SMK tak chcú zabezpečiť, aby boli v učebniciach menšín zemepisné názvy v ich jazyku.
Po hlasovaní v parlamente sa stretne koordinačná rada, ktorá rozhodne, ako budú učitelia a rodičia žiakov protestovať. Rudolf Mézes za rodičov nevylúčil, že vyjdú do ulíc tak ako pred jedenástimi rokmi, keď ministerka školstva Eva Slavkovská z SNS zakázala dvojjazyčné vysvedčenia.
Veľkú nádej opozičný návrh nemá. Koaliční poslanci v rozprave dali najavo, že v prospech maďarských žiakov hlasovať nebudú.
Hovoril, že návrh SMK je v neprospech žiakov, lebo neovládajú zemepisné názvy v slovenčine.
Šance na úspech novely SMK sa včera znížili aj po tom, keď minister školstva Ján Mikolaj z SNS definitívne vydavateľom oznámil, ako majú uvádzať zemepisné názvy v maďarských učebniciach. Musia byť v slovenčine a potom cez lomku vyskloňované v maďarskom jazyku.
Minister školstva sa odvoláva na zákon, podľa ktorého zemepisné názvy musia byť v kartografických dielach a publikáciách uvádzané v štátnom jazyku. Aj takýmto spôsobom chce zlepšiť slovenčinu maďarských žiakov.
Mikolaj včera potvrdil aj to, že v rámci reformy školstva chce zmeniť aj vyučovanie slovenčiny v maďarských školách. Zatiaľ hovorí o posilnení hodín štátneho jazyka u prvákov. Tým síce od septembra pribudli hodiny slovenčiny, ale učia sa ju stále rovnako ako v minulosti.
Veronika Šutková
;)
;){kind=link}