V roku 1994 som bola uznaná za čiastočne invalidnú a naďalej som bola zamestnaná. No zdravie mi nedovolilo chodiť do práce. Nakoľko som čakala na rozhodnutie o invalidite, musela som podať žiadosť o rozviazanie pracovného pomeru dohodou. Pracovná zmluva bola na dobu neurčitú. V podniku som pracovala od 15. júla 2000 do 22. augusta 2008, odchodné som dostala teraz v septembri. Mám nárok na odstupné?

Zoja, Chotča

Podľa § 76 ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) alebo b), alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, alebo dohodou z tých istých dôvodov, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku (pozn. red. príslušné paragrafy uviedla čitateľka v liste). Ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov, patrí mu odstupné v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Pracovný pomer bol v tomto prípade ukončený dohodou. Dohoda o skončení pracovného pomeru musí obsahovať dôvody skončenia pracovného pomeru, okrem prípadu, ak to zamestnanec nevyžaduje alebo ak sa pracovný pomer skončí dohodou z dôvodov organizačných zmien. Ak bol dôvodom skončenia pracovného pomeru zdravotný stav zamestnanca (dlhodobo stratil spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu), zamestnanec má nárok na odstupné. Strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa preukazuje lekárskym posudkom alebo rozhodnutím orgánu štátnej zdravotnej správy, alebo rozhodnutím orgánu sociálneho zabezpečenia.

Ak zamestnanec má takéto rozhodnutie k dispozícii, je oprávnený požadovať od zamestnávateľa odstupné, v tomto prípade v sume najmenej trojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval viac ako päť rokov. Odstupné vypláca zamestnávateľ po skončení pracovného pomeru v najbližšom termíne určenom na výplatu mzdy.

V prípade, ak nedôjde k vyplateniu odstupného, je vhodné, aby zamestnanec písomne upozornil zamestnávateľa na nesplnenie peňažného záväzku. Ak neuspeje ani písomnou výzvou, môže sa domáhať odstupného súdnou cestou, a to nielen odstupného, ale aj úrokov z omeškania vo výške určenej Občianskym zákonníkom (§ 517 ods. 2), keďže peňažný nárok zamestnanca nebol zo strany zamestnávateľa riadne a včas splnený.