BRATISLAVA. Môj 70-ročný otec absolvoval v nemocnici operáciu chrbtice, jeho stav sa však nezlepšil, skôr naopak. Po operácii sa nemôže hýbať. Presunuli sme ho do iného zariadenia, kde nám povedali, že operáciu nesprávne urobili a že nebola vhodná i vzhľadom na jeho vek. Zvažujeme podanie žaloby, keďže otec bol pred operáciou úplne sebestačný, momentálne je odkázaný na našu starostlivosť. Čo máme robiť?
Tento príklad je síce fiktívny, no zakladá sa na niektorých skúsenostiach z právnej praxe. „Úspech v súdnom spore by závisel predovšetkým od preukázania faktu, že zdravotnícke zariadenie, jeho lekári a zdravotnícki pracovníci liečili pacienta nesprávne a že priamo v dôsledku nesprávnej liečby došlo k reálnemu poškodeniu zdravia,“ hovorí advokátka Tatiana Mazancová.
Ťarcha dokazovania
Aby poškodený vysúdil odškodné, musí preukázať zavinenie na strane lekárov, najčastejšie z dôvodu nedbanlivosti pri liečbe. Predmetom žaloby, ktorú podáva poškodený, býva najčastejšie nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v podobe bolestného, sťaženia spoločenského uplatnenia, potom to môže byť náhrada škody ako majetkový nárok, ale napríklad aj náhrada citovej ujmy spôsobenej neoprávneným zásahom lekárov do základných práv človeka (právo na ochranu života, zdravia či súkromia). Nárok na náhradu citovej ujmy môže uplatniť poškodený aj jeho blízki. Tí najčastejšie v prípade, ak poškodený zomrel.
Poškodený, ak sa rozhodne uplatniť si svoje práva na súde, sa musí pripraviť na to, že takýto spor môže byť náročný na čas, dokazovanie (nevyhnutný bude súdnoznalecký posudok) a v neposlednom rade na jeho financie, pokiaľ nebude dôvod na oslobodenie žalujúcej strany od súdnych poplatkov. V každom prípade však treba počítať aj s nákladmi na právnika, keďže bez odbornej právnej pomoci aspoň pri podaní žaloby sa ťažko zaobíde.
Žalovať môžu aj príbuzní
Žalobcom by mal byť predovšetkým poškodený, no môžu ním byť aj deti a manželka, rodičia ako najbližší príbuzní, ktorí bezprostredne pocítili dôsledky uvedenej udalosti v citovej (takéto spory sú bežné v zahraničí, no u nás patria k zriedkavým) prípadne i majetkovej sfére. Ak sa spor skončí v prospech žalujúcej strany, je možné vysúdiť nemalé finančné prostriedky (vo výške niekoľko stotisíc korún aj viac) a súd prizná aj náhradu trov konania.
Občianskoprávna žaloba na náhradu škody sa podáva na okresnom súde, v obvode ktorého má žalovaný sídlo alebo bydlisko. Žaloba na ochranu osobnosti, ktorou sa pacient alebo jeho blízki domáhajú náhrady nemajetkovej ujmy, sa podáva na okresnom súde, kde má bydlisko žalobca. Majetková ujma môže predstavovať škody na veciach, straty na zárobku pacienta počas péenky aj po jej ukončení, náklady spojené s liečením, v najťažších prípadoch aj náklady na pohreb pacienta a podobne.
Výška súdneho poplatku za podanie žaloby sa určuje percentuálnou sadzbou v závislosti od výšky požadovanej sumy.
Zaváži i verdikt úradu
Ak poškodený zároveň požiadal o prešetrenie prípadu Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, obidve konania, súdne aj úradu, sú od seba nezávislé, no má zmysel absolvovať oboje.
„Záver úradu o pochybení zdravotníckeho zariadenia alebo lekára, ktorý vychádza z odborného posúdenia ich postupu, môže podporiť sťažovateľove argumenty v prípade, ak zamýšľa podať občianskoprávnu žalobu na súd. Na druhej strane, napriek akémukoľvek záveru úradu, v súdnom konaní súd vždy nariadi znalecké dokazovanie, ktorého výsledkami sa bude riadiť predovšetkým,“ upozorňuje Mazancová.
