DAMASK, TEL AVIV. Sýria hovorí o vojnovom zločine a o práve na odpoveď. Nemenovaný americký armádny zdroj zase AP vysvetlil, že bolo načase, aby Američania vzali veci do vlastných rúk. Irak sa obáva skomplikovania vzťahov s Damaskom. A politickí analytici špekulujú, čo to urobí s americkou prezidentskou kampaňou a komu to pomôže.

Osem obetí. Civilisti?

To všetko spôsobil útok amerického komanda na obydlie v sýrskej dedine hraničiacej s Irakom. Zahynulo pri ňom osem ľudí. Podľa Sýrie išlo o civilistov a deti.

Američania tvrdia, že útočili na skupinu zahraničných bojovníkov al-Káidy. Tí využívajú slabo stráženú sýrsko-irackú hranicu na vstup do Iraku, kde sa zapájajú do džihádu a prinášajú veľké sumy peňazí na podporu protivládneho a protiamerického odboja.

Hoci Pentagon o neochote Sýrie zastaviť prílev džihádistov nepochybuje od začiatku vojny v Iraku, nedeľný útok je ojedinelý a pripomína cezhraničné útoky z Afganistanu na al-Káidu v Pakistane.

Narušenie sýrskeho vzdušného priestoru (komando do dediny priletelo na dvoch vrtuľníkoch) je vážny incident a teoreticky môže mať dôsledky pre celý región.

Možností, prečo to Američania podnikli, je niekoľko. Armáda, ktorá by si takýto útok nedovolila bez súhlasu politických špičiek, si mohla myslieť, že skutočne útočí na mimoriadne cenné terče.

Pozdrav slabému Damasku

Mohol to byť odkaz Damasku, že Američania nebudú ďalej tolerovať jeho váhanie zabezpečiť kľúčovú hranicu s Irakom. Určite ide aj dôkaz toho, že územnú celistvosť Sýrie prakticky nikto nerešpektuje.

Veď pred rokom na sýrske jadrové zariadenie útočil Izrael. A nepochybne zaujímavé je aj načasovanie len pár dní pred americkými prezidentskými voľbami.

Bushov ťah

Ako napísal izraelský denník Haarec, tí čo čakali útok na Irán, sa dočkali aspoň takejto malej „šou“.

Sýrske noviny zase v úvodníkoch písali o „hlúposti“ prezidenta Georgea Busha, ktorý chce nasilu pred odchodom z Bieleho domu ukázať, že má vplyv na Blízkom východe.

Útok skomplikuje sýrsko-iracké vzťahy, môže ohroziť nepriame mierové vyjednávania medzi Teheránom a Jeruzalemom a obmedziť snahy Damasku znormalizovať sa, čo aj podľa Washingtonu dokázal napríklad uzavretím diplomatických vzťahov s Libanonom. Na druhej strane stále zostáva sponzorom Hizballáhu, Hamasu a irackého odboja.