DUNAJSKÁ STREDA. Je krátko po tréningu dunajskostredského tímu. V klubovej reštaurácii sa podáva hovädzia polievka a ako druhé vyprážaný syr s hranolčekmi. Keď sa Kamerunčanov, ktorých je v DAC päť, pýtame, či už niekedy jedli vyprážaný syr, iba krútia hlavou. Zato im chutí.
Štadión je ich domovom
A cudzinci v DAC si môžu povedať, že na štadióne sú ako doma. Tam trénujú, hrajú domáce zápasy, bývajú aj sa stravujú. „Nie, s komunikáciou v kabíne nie sú nijaké problémy. S väčšinou spoluhráčov sa totiž dohovoríme po anglicky,“ vraví Kamerunčan Jean Paul Nitsogo Boya. Spolu s ďalšími štyrmi krajanmi sa totiž poznal už aj predtým.
„Z našej domácej súťaže,“ pripomína. V klube i meste sa im páči. „Jediné, čo nám trochu prekáža, že ide o malé mesto a sú tu menšie možnosti spoločenského vyžitia,“ vraví Boya. A tak si občas za zábavou či nákupmi vyrazia do Viedne.
Sú prínosom pre tím. Leony Leonard Kweuke je najlepším strelcom mužstva, a tak Kamerunčania majú možnosť pomerne často predviesť svoj typický gólový tanec.
Bývajú v útrobách futbalového štadióna. „Máme tam vyhradených pre zahraničných hráčov šesť apartmánov a dvanásť izieb,“ vraví Dušan Chytil, manažér DAC.
Podľa jeho slov zatiaľ nie sú s nimi nijaké problémy. „Sú to všetko mladí chlapci. Máme ich pod kontrolou. Večierka je stanovená na 22.30,“ dodáva manažér. Všetci Kamerunčania sú slobodní. „A slovenské blondínky po nich pokukujú,“ smeje sa Dušan Chytil.
„Vo voľných chvíľach počúvajú svoju muziku alebo sú pri laptopoch,“ prezrádza o nich.
Klub musel pri legalizovaní ich pobytu na Slovensku a vybavení pracovného povolenia prejsť viacerými zložitými vybavovačkami.
„Ani sa ma nepýtajte, čo všetko sme na to potrebovali a kde všade sme boli,“ reaguje manažér. Obľúbili si ich fanúšikovia i spoluhráči. „Sú priateľskí,“ vraví Attila Pinte, najskúsenejší v tíme. Zatiaľ vedia po slovensky pekne pozdraviť.
Pomer cudzincov k domácim je 15:10, so štátnou príslušnosťou k ôsmim krajinám. Národností či krajín, z ktorých pochádzajú, je ešte viac. A ešte aj manažment klubu je dosť pestrofarebný.
Väčšinový majiteľ má sídlo v Spojených arabských emirátoch, prezident Khashayar Mohseni je Iránec s trvalým pobytom v Rusku. O nemeckom trénerovi Wernerovi Lorantovi už bola reč. Ten si priviedol z Nemecka aj kondičného trénera tureckého pôvodu Ozkana Akcana, s ktorým už sedem rokov spolupracuje. V manažmente klubu sú ľudia maďarskej i slovenskej národnosti.
Radványi asistentom i tlmočníkom
Mikuláš Radványi by mal brať v klube dva platy. Veď okrem toho, že robí trénerovi asistenta, funguje aj ako tlmočník.
„Patrí to k futbalu. Mal som možnosť hrať v zahraničí, nuž som sa naučil po nemecky. Zo školy som si priniesol angličtinu. Hovorím po slovensky i po maďarsky, a príde to vhod,“ vraví Radványi, niekdajší hráč DAC. Hoci takúto pestrú medzinárodnú spoločnosť v jednom klube ešte vraj nezažil, vraví, že v komunikácii problémy nie sú.
„Futbal je jednoduchá hra. Veci sa nacvičujú na tréningu a hráči vedia, čo majú robiť. Taktické pokyny v zápasoch dodržiavali, aj z toho vidieť, že ich pochopili.“
Podľa neho si už „fanúšikovia mužstva zvykli na cudzincov a majú ich radi“. Verí, že si na to zvyknú po celom Slovensku.
Mužstvo najbližšie v lige privíta Slovan. Neobáva sa rasistických pokrikov či útokov na hráčov DAC zo strany súperových fanúšikov? „Zatiaľ sme sa s tým nestretli a dúfam, že k tomu nepríde. Ak by aj áno, verím, že naši hráči sú mentálne už takí silní, že to nenaruší ich pohodu.“
Hráči DAC
Slovensko 10
Kamerun 5
Maďarsko 2
Nemecko 2
Chorvátsko 2
Francúzsko 2
Česko 1
Rakúsko 1
Tréner: Do zostavy si nenechám hovoriť
Pre Wernera Loranta je Dunajská Streda už pätnástou trénerskou zastávkou v siedmej krajine. Okrem Európy pracoval aj v Áziia na rôznu mentalitu hráčov je zvyknutý.
Národnostné zloženie kabíny DAC Dunajská Streda je mimoriadne pestré. Je to ťažké z pohľadu trénera?
„V Európe je to bežné, v Anglicku či v Nemecku máte takých mužstiev veľa. A v dnešných časoch v tom už nevidím nijaký problém.“
Takže nijaké problémy v komunikácii?
„Vo futbale to nie je ťažké. Práve preto, že ide o futbal. Na ihrisku bezproblémové, no a v ďalších situáciách treba využiť tlmočníka. Taktickú prípravu robím v nemčine, môj asistent to preloží. Ak treba, potom vedieme aj individuálne rozhovory.“
Africkí futbalisti bývajú zavše takticky nedisciplinovaní. Platí to aj o vašich Kamerunčanoch?
„Nie. Sú rovnako disciplinovaní, ako všetci ostatní. Počas mojej trénerskej kariéry som už pracoval s viacerými Afričanmi, z Ghany, Pobrežia Slonoviny, Kamerunu.“
Urobilo mužstvo pokroky počas vášho krátkeho pôsobenia v klube?
„To predsa vidíte na výsledkoch. Isté pokroky sa už urobili, aj keď nie sme ešte tak ďaleko, ako som si to predstavoval. Potrebujeme však aj trochu trpezlivosti. A zavše treba i dlhodobú prípravu na to, aby sa pokročilo.“
Mužstvo si počína dosiaľ až nad očakávanie dobre. Aké máte ciele v tomto ročníku?
„Neviem, aké boli pôvodné predstavy, no podľa mňa môžeme dosiahnuť veľa. Nesmie sa však stávať, čo v zápase proti Artmedii. To nebolo normálne, lež trochu komické. Ak sa to stane raz za rok, povedzme. Nesmie sa však z toho stať pravidlo. Doma sme veľmi silní, fanúšikovia sú dobrí, prichádzajú v hojnom počte. A verím, že ich bude ešte viac. Dunajská Streda je futbalovým mestom. Futbal je dôležitý pre mesto i pre región. Podľa toho sa musí hrať, ale aj podporovať. Zišlo by sa ešte skvalitnenie tréningových podmienok. Musíme sa zlepšiť výkonnostne na ihriskách súperov a aj sa zlepšíme.“
O necelý mesiac oslávite šesťdesiatku. Aký darček očakávate od hráčov, respektíve od mužstva?
„Nijaké darčeky nečakám. Musíme spolu pracovať v pokoji, vyvíjať sa. Máme mladých hráčov. Ak budem vidieť, že sa zlepšujeme, pre mňa to bude najdôležitejšie.“
Pracovali ste v Kórei, Číne, na Cypre, v Turecku i v Iráne. Prečo ste prišli do Dunajskej Stredy?
„Je pravda, že som pôsobil v mnohých krajinách, zažil mnohé mentality. Viem, ako to chodí v Ázii, Európe, poznám turecké špecifiká. Ak môžem niekde pomôcť, tak prídem. Baví ma to.“
Váš predchodca odišiel po výmene názorov na zostavu s prezidentom klubu. Vy s tým problém nemáte?
„Neviem, aký problém mal môj predchodca, ani ma to nezaujíma. Ja nemám nijaký problém. Nenechám si hovoriť do toho, kto má hrať, čo má hrať a ako má hrať. O tom rozhodujem ja.“
Ladislav Harsányi
|
SME – PAVOL FUNTÁL |
