Lenže ja som do USA neprišla priamo zo Slovenska, ale po niekoľkých rokoch v Ugande, a tak je na toto odpovedať mierne komplikované. Áno, veľmi veľa vecí je tu iných ako v Ugande. Ale pobyt v Ugande ma okrem iného naučil čosi o rešpektovaní iných kultúr a spôsobov myslenia, o prispôsobovaní sa a ostávaní sama sebou a o tom, čo potrebujem ku šťastiu a k pocitu domova.
Rodina, práca, priateľské pekné prostredie, kamaráti, spoločnosť... Kedysi som si nemyslela, že môžem byť šťastná aj inde než doma na Slovensku. Ale časom sa to aj v tej Ugande nejako utriaslo – čo na tom, že väčšina práce a kamarátov fungovala online?
Je veľmi veľa vecí v mojom živote, ktoré sa naším posledným presunom vôbec nezmenili. Chlap, s ktorým sa dohadujem o všemožných hlúpostiach, je ten istý, naše dve malé princezné sú všade rovnako tvrdohlavé, hádavé, rozmarné, ukričané, usmievavé, nadšené, múdre a krásne.
Prácu a školu mám stále tú istú, niektorí kamaráti a známi si ten presun všimli iba vďaka tomu, že teraz odpovedám na emaily podľa iného časového pásma.
A v porovnaní s Uganďanmi mi Američania pripadajú takmer takí istí ako Slováci. Majú elektrinu, plyn, teplú vodu, práčky, chladničky a pekné autá, pracujú a naháňajú sa a občas pritom nestíhajú žiť. Majú tak maximálne jedno-dve deti, vzdelanie, balansujú rodinu a kariéru, rozčuľujú sa nad zlým systémom zdravotného a sociálneho poistenia atď., pričom ľudia v Ugande nemajú vymoženosti ani prácu, detí majú podstatne viac, vzdelania máličko a o zdravotnom a sociálnom poistení v živote nepočuli...
Takže mi v tomto kontexte USA a Slovensko skôr splývajú. A keď pred pár dňami Sarah Palinová kdesi povedala, že sa jej páčia tie dobré proamerické štáty, ktoré volia republikánov, hneď som sa ako doma cítila.
Však to nie je tak dávno, čo sme sa aj my delili na dobrých proslovenských vládu podporujúcich Slovákov a tých ostatných protislovenských... nie?
Autor: Katarina Pisutova
