BRATISLAVA. Medaily. Čo by sa tak s nimi dalo urobiť? „Zavesiť v noci na pyžamo a ísť s nimi spať. Inak sú úplne nanič.“ To vraví Nicholas Winton.

Pred druhou svetovou dostal do rúk veľkú knihu. Bola v nej pozoruhodná mapa. Ak by mala v roku 1948 platiť, Nemecko by bolo veľké ako Európa. Začal rozmýšľať a konať rýchlejšie ako všetci ostatní. V Prahe napríklad neexistovali žiadne organizácie, žiadne inštitúcie, čo by sa starali o bezpečie židovských detí. On, Angličan, začal úradovať sám. Pre 669 detí vybavil adoptívne rodiny vo Veľkej Británii, sám ich bol na Wilsonovom nádraží vyprevadiť.

Dnes má preto tých medailí na pyžame veľmi veľa. Lenže, dostal ich až po päťdesiatich rokoch.

Veci sa diali samy

Winton svoju administratívnu knihu plnú dokumentov odložil na povale. V opustenom kufri zostali zabudnuté, kým ich neobjavila manželka. Bolo to v roku 1988 a televízia BBC okamžite zorganizovala odhalenie v priamom prenose. Do štúdia posadila niekoľko detí – tie, ktoré Winton zachránil, ale o ktorých už potom nikdy nepočul. On dostal jednu stoličku medzi nimi a myslel si, že jeho jedinou úlohu bude rozprávať starý príbeh. Uvoľnene, prípadne s humorom. Na vyzvanie moderátorky sa však v jednu chvíľu všetky zachránené deti postavili. To sme my, vraveli mu a dojaté mu podávali ruku. On bol dojatý viac.

Neidentifikovateľný vírus

Tieto archívne zábery sa stali vrcholom dokumentárneho filmu Mateja Mináča Sila ľudskosti. Za jednu hodinu vyrozprával slovenský režisér Wintonov príbeh pútavo a zaujal ním všade na svete. V roku 2002 získal spolu s producentom Patrikom Paššom cenu EMMY, čo sa považuje za televízneho Oscara. Dostali ju, ani sa nemuseli pokúšať o nejakú loby.

Čo sa dialo potom, už neovládali. Všetko sa dialo samo.

„Vidím niečo nádherné,“ vravel Howard Carter, keď vchádzal do Tutanchamónovej hrobky. Matej Mináč vraví, že sa cítil podobne, keď objavil Wintonov príbeh. Je taký bohatý, že dnes musí nakrúcať jeho pokračovanie. Nový film sa bude volať Nickyho rodina.

„Tým najväčším pokladom je Wintonov vírus. Ani sami nevieme, čo všetko ho spôsobuje, zrejme spojenie viacerých vecí naraz,“ vraví Matej Mináč. „Zapôsobilo, že Winton o svojej československej akcii dlho nehovoril, že vôbec netúžil po sláve. Vzápätí začalo robiť dobro aj mnoho jeho zachránených detí. A to keď dnes vidia mladí ľudia v kinách, majú chuť robiť niečo dobré tiež.“

Tony Blair zaslzil

Vo filme Sila ľudskosti vidieť, aké šikovné Wintonove deti boli. Jeden je reportérom televíznej stanice CBC, druhý leteckým dizajnérom, tretí zakladateľom NASA. A lord Alfred Dubs, to bol minister vo vláde Tonyho Blaira. Mináč hovorí: „Keď videl náš film, zaslzil. Ukázal ho Tonymu Blairovi, a ten tiež zaslzil. Povedali o ňom kráľovnej Alžbete a o chvíľu bol z Wintona sir.“

Ohromiť sa nechal aj americký Kongres, prijal taký zákon, aby sa Winton mohol oficiálne uvádzať ako hrdina. Vzápätí sa ozvali školy, v Británi, Nemecku, vo Francúzsku. Film Sila ľudskosti zaradili do svojich osnov. A vtedy Mináčovi začali chodiť listy. Študenti písali, ako ich kedysi úspešný maklér, dnes dôchodca-hrdina inšpiruje.

„Myslel som si, že Silu ľudskosti odpremietame a o rok budeme mať z filmu mŕtvolu. A že sa čoskoro pustím do komédií a la Woody Allen, aké som robil v škole. Wintonov vírus mi to však nedovolil. A tak sa len unášam na vlne. Udiali sa také ohromujúce veci! Do chystaného filmu Nickyho rodina sa dostane aj bratislavské stretnutie Wintona s britskou kráľovnou. Budeme musieť dodržať protokol, v titulkoch ju uvedieme na prvom mieste. Takže, keď sa film skončí, na plátne sa objaví – účinkovala: kráľovná Alžbeta. To je také absurdné, že už ani neviem, čo mám na to povedať.“

Nový film Mateja Mináča bude hotový o rok.