BRATISLAVA. Zamestnancami súkromných bezpečnostných služieb by sa mohli stať v blízkom čase aj ľudia s vážnymi psychickými poruchami. Koaliční poslanci totiž do druhého čítania posunuli návrh novely zákona, ktorá ruší povinnosť psychologických vyšetrení pre zamestnancov SBS.
Pracovníci strážnych služieb sa pritom v uplynulých rokoch dopustili viacerých násilností. V roku 2005 sa na verejnosť dostali zábery z hypermarketu Carrefour, na ktorých esbéeskári kopali a bili zlodejov. V januári tohto roku zasa ochranka v Kauflande v Spišskej Novej Vsi nútila maloletých chlapcov, aby sa navzájom fackovali. Len pred pár dňami súkromná ochranka na štadióne Slovana surovo kopala do poľských fanúšikov napriek tomu, že už ležali na zemi.
Lobistický zákon?
Návrh predložili poslanci Smeru Maroš Kondrót a Marián Kovačócy spolu s podpredsedom SNS Rudolfom Pučíkom. „Vyžadovanie psychologického vyšetrenia sa po takmer dvojročnej účinnosti zákona o súkromnej bezpečnosti neosvedčilo,“ zdôvodňovali. Podľa navrhovateľov treba nechať na praktickom lekárovi, ktorý vydáva lekársky posudok, aby zvážil, či esbéeskára treba poslať aj k psychológovi. Myslia si, že platby za vyšetrenia sú pre zamestnancov „nadmerným zaťažením“.
Niektorí politici si myslia, že je za novelou lobing SBS. Podľa bývalého ministra vnútra Martina Pada (SDKÚ) si treba pozrieť, kto novelu predkladá. Navrhovateľ Kondrót bol podľa obchodného registra od roku 1998 do roku 2002 v predstavenstve SBS IBeA 3, ktorá mala niekoľko zjavných personálnych prepojení na Slovenskú informačnú službu. Novelu kritizuje aj exminister vnútra Vladimír Palko.
Kondrót hovorí, že ľudia, ktorí majú zbrojný pas, budú musieť mať testy aj naďalej. V službách sú však aj zamestnanci, ktorí „strážia vnútorný areál a behajú tam s obuškom a v podstate kontrolujú, či nehorí“. Tí vraj testy nepotrebujú. V obchodných centrách sa dopustili násilností strážnici, ktorí zbrane nenosili.
Novelu obhajuje aj poslanec Smeru Viliam Jasaň, ktorý jednu SBS vlastní. Hovorí, že vyšetrenia finančne zaťažujú už ľudí, ktorí sa o takúto prácu uchádzajú. Za vyšeterenia sa vraj platí rôzne – od 500 do 2000 korún (16 až 66 eur.)
Viacerí sú proti
Zrušenie testov nenadchlo ministerstvo vnútra. „Takáto úprava sa nám nezdá logická. Po prvom čítaní si chceme vypočuť argumenty predkladateľov, prečo sa rušia psychotesty,“ povedal hovorca rezortu Erik Tomáš. Tvrdil, že návrh zákona nepochádza z ministerstva. Textový súbor s návrhom novely však obsahuje aj informáciu, že jeho autorom je „Administrator“ spoločnosti „MV SR“.
Myšlienka zrušiť testy sa nepáči ani predsedovi poslaneckého klubu SNS Rafaelovi Rafajovi. Myslí si, že by ich robiť mali. „Budem hlasovať tak, ako sa dohodneme a ako to z diskusie vyplynie.“ Podpredseda HZDS Milan Urbáni povedal, že určite nebude v druhom čítaní hlasovať za zákon, ktorý by testy rušil.
Už dnes vyšetrenia obchádzajú
Súkromné bezpečnostné služby psychologické vyšetrenia ignorujú.
Rozhorčenie. Tak by sa dala charakterizovať reakcia psychológov na návrh novely zákona o súkromnej bezpečnosti. Podľa Slovenskej komory psychológov (SKP) chcú poslanci zrušiť psychotesty, ktoré aj tak doteraz služby obchádzali.
„Náš prieskum ukazuje, že z 23-tisíc esbéeskárov absolvovalo psychologické vyšetrenie za posledné tri roky len 1280,“ hovorí prvý viceprezident SKP Karol Kleinmann.
Rušia sito na nebezpečných
Psychotesty sú podľa Kleinmanna sitom, ktoré zabráni v bezpečnostných službách zamestnať ľudí, ktorí by mohli byť hrozbou pre iných. Agresivitu adeptov dokáže spoľahlivo odhaliť len psychologické vyšetrenie, tvrdí psychológ Martin Miler.
Psychotestami neprejde zhruba tri až sedem percent adeptov.
Jeden z predkladateľov novely Maroš Kondrót (Smer) tvrdí, že psychotesty chcú zrušiť preto, že sa neosvedčili a sú finančne náročné. Pre esbéesky sú vraj veľkou záťažou.
Nejde o peniaze
„To nie je otázka peňazí, to je otázka ochrany spoločnosti,“ oponuje Kleinmann. Podľa neho testy stoja iba tisíc korún a pri zľavách ešte menej.
Pre SPK neobstojí ani argument, že testy by mali absolvovať len tí, ktorí nosia zbraň. Nebezpečnou až smrtiacou zbraňou môžu byť aj obušky a hmaty ochrankárov.
Ján Krempaský
|
Nie vždy sú pracovníci bezpečnostných služieb ozbrojení. SITA |
