BRATISLAVA. Ak chce škola plniť svoje úlohy vo výchove a vzdelávaní, potrebuje poznať aj postoj a názor rodiča. Či už pozitívny, alebo kritický, je pre ňu dôležitou spätnou väzbou.

„Musíme ísť spolu ruka v ruke, nestačí vychovávať a vzdelávať deti len v škole, nezastupiteľnú úlohu má v tomto procese aj rodina,“ hovorí Marta Rácová, riaditeľka Gymnázia na Golianovej ulici v Nitre. Vzájomné vysvetľovanie a argumentácia sú podľa nej veľmi prospešné v takých dôležitých otázkach, ako je vzťah k štúdiu, vzťah k hodnotám, pravidelná dochádzka do školy, vnútorný poriadok školy, práva a povinnosti školy a rodičov, ale i k zámerom rozvoja školy do budúcnosti.

Rovnako zmýšľa aj Igor Libo, riaditeľ martinského Gymnázia Jozefa Lettricha. Povedal, že ani po zavedení internetovej žiackej knižky sa u nich záujem o klasické rodičovské združenie neznížil. Podľa Libu je rodičovské združenie dôležité aj pri finančnej pomoci škole.

Boj o školu vyhrali rodičia

Rodičovské rady môžu škole naozaj pomôcť a podržať ju v ťažkej chvíli. Je to aj prípad Základnej školy J. A. Komenského v Púchove, ktorú chceli pred pár rokmi zlikvidovať.

Eva Baricová, ktorá tam vtedy robila predsedníčku rodičovskej rady, hovorí, že rodičia sa tak zjednotili, že pomohli riaditeľke školu udržať a funguje dodnes. Baricová povedala, že riaditeľka videla v rodičoch partnerov a aj preto sa im veľa vecí vydarilo. Hoci Baricovej deti už odrástli, dodnes pracuje v Slovenskej rade rodičovských združení.

Podobne je na tom aj Ján Himpán zo Serede. V rodičovských radách pôsobil takmer osemnásť rokov.

„Na seredskej Základnej škole J. A. Komenského bol kolektív rodičov, ktorý vždy dokázal ostatných niečím zaujať, Spomína Himpán. „Založili sme tradíciu školských plesov, chodili sme na spoločné akcie s učiteľmi. Pre nás nebol problém ísť učiteľom vypomôcť s deťmi do školy prírody, na lyžovačku.“

Starostlivosť sa vracia

Základná škola v Hniezdnom stavila na starostlivosť o rodičov. V novom školskom vzdelávacom programe s názvom Škola pre život robí interaktívny kurz pre prvákov a ich rodičov. Učí ich, ako sa správne učiť so svojím dieťaťom, ako si naplánovať čas na učenie, na oddych, na hru a podobne.

Starostlivosť o rodičov sa škole vracia v účasti na jej aktivitách, pri vedení krúžkov i dobrovoľníckou pomocou.

Napríklad v minulom školskom roku zorganizovali v rámci medzinárodného projektu Socrates deň s názvom Vianočné tajomstvá minulosti - krojovaná nádhera. Všetci učitelia, žiaci, rodičia, dedkovia, babičky i pozvaní hostia prišli v krojoch. V škole bolo plno, všade výborná priateľská nálada, do workshopov sa spontánne zapájali aj rodičia.

Tiež sú zvyknutí na písomnú spätnú väzbu po každej akcii či rodičovskej schôdzke. Škole slúži ako inšpirácia na zlepšenie práce, ale aj ako ocenenie.

Netradičné formy stretnutí

Mnohé školy nezostávajú len pri klasických rodičovských schôdzkach, ale sa pokúšajú o netradičné formy stretnutí. Ich cieľom je získať rodičov na stranu školy.

„Ukázať im, že máme ich deti radi, a záleží nám na nich. Je potrebné presvedčiť ich, že chceme pomôcť a že aj my potrebujeme pomoc od nich. Vyzvať ich k úzkej spolupráci,“ hovoria Daniela Facunová a Eva Smolková zo Základnej škole Nemocničná v Dolnom Kubíne. Rodičovské stretnutia sa tak menia z monológu učiteľa na dialóg s rodičmi.

Zachránili Kvapôčku vody

Minulý školský rok sa druháci z áčky v Základnej škole Smetanov háj v Dunajskej Strede nechtiac naučili chodiť v triede pomaly, krokom.

Podlahu mali totiž v dezo­látnom stave. Spopod linoleu vytŕčal holý betón. Triedna učiteľka Renáta Pavlíková musela vydať takéto nariadenie.

Ustriehnuť 27 detí nie je ľahké a tak sa stávalo, že o roztrhané linoleum zakopávali, pri vstávaní sa im zase do dier zasekávali nohy stoličiek. Učiteľka sa snažila najväčšie diery zamaskovať kobercami, ktoré priniesla z domu, no všetko bolo márne. Trieda, ktorú si deti pri tvorivom vyučovaní nazvali Kvapôčka vody, mala k útulnosti ďaleko.

Pred jedným z rodičovských združení druháci napísali na nástenku list Kto zachráni našu triedu? Žiadali v ňom rodičov, aby im pomohli vytvoriť modernú, no najmä bezpečnú učebňu.

V septembri, keď už boli z detí tretiaci, sa rodičia rozhodli, že kým budú v škole prírody, triedu vynovia za vlastné peniaze. Stačil týždeň a trieda dostala novú podlahu, steny, lavice aj skrinky nové nátery. Mamy a otcovia sa pri prácach striedali, chodili ako mohli, cez deň, po robote, v sobotu.

„To ste mali vidieť to prekvapenie tretiakov, keď prišli v pondelok do školy. Úžasne sa tešili,“ hovorí Janka Tomašovičová, riaditeľka školy. Žlto-oranžovo-modrá trieda „nakazila“ aj staršie ročníky a skúsili ju napodobniť. Deviataci napríklad dnes už sedia na modrých stoličkách

Jarmila Horáková