Cinka Panna už dávno mohla byť v kinách. Filmári na ňu mysleli, ešte keď sa robilo na Kolibe. Vraj bol medzi nimi aj Juraj Jakubisko.
Scenár nakoniec začal písať Ľubomír Slivka. Často si pri tom spomínal na slávny cyklus Deti vetra, ktorý takmer pred dvadsiatimi rokmi robil jeho otec Martin Slivka. Ľubomír mal vtedy úlohu asistenta réžie a spolu s otcom absolvoval dlhý etnologický výskum po regiónoch.
Film Cinka Panna zamýšľal napísať ako príbeh o snoch a ambíciách. Preto ani nenamietal, keď ho režisér Dušan Rapoš poprosil o drobné úpravy. Nebol by rád, keby Rómovia vo filme rozprávali tým hrdelným, preafektovaným hlasom, aký sa im zvykne prisudzovať.
Dušan Rapoš chcel rozprávať príbeh o hrdých ľuďoch. „Z Cinky Panny sme chceli urobiť inšpirujúcu postavu a z jej príbehu impulz pre sebareflexiu. Schválne sme v záberoch nechávali vyznieť rozličné remeslá. Rómska šikovnosť sa predsa kedysi neprejavovala len v hudbe,“ hovorí režisér.
Vo filme vystupujú okrem súboru Romathan aj hudobníci z Maďarska a Rumunska. Pri obsadzovaní postáv si mohol Rapoš vyberať z mnohých prirodzených talentov, obmedzovala ho len rodená voľnosť. „V profesionálnych podmienkach si nemôžete dovoliť nakrúcať s niekým, kto sa na druhý deň už neobjaví, pretože je už na inom mieste,“ vraví.
Sama Cinka Panna je obrazom vytrvalej cigánskej primášky. Veľa sa o nej nezachovalo, scenáristovi Ľubomírovi Slivkovi to vyhovovalo. „Aspoň som si mohol vymýšľať.“ Do jej romantizujúceho príbehu sa však zmestili aj narážky na hrdinskosť Jánošíka. Slivka hovorí: „Film sme využili ako možnosť na to, aby sa jeho legenda konečne trochu poopravila.“ Film vznikol v koprodukcii s Českom a Maďarskom, stál 50 miliónov korún.
(kk)
