,“ hovorí prírodovedec Miroslav Saniga z Výskumnej stanice Ústavu ekológie lesa SAV. Keby nevidel hrdzavé lístie na stromoch, bol by, ako hovorí, presvedčený o pokročilej jari.
Miroslav Saniga svoj život zasvätil prírode. Na pracovisku v Starých Horách je od pondelka do piatka. „Spím od dvadsiatej do polnoci a potom vyrážam za prácou, do hory. Ani len netuším, koľkokrát ma videl medveď a ja jeho nie.“ Jeho jedinou zbraňou je baterka. Strach nemá, lebo ako hovorí, jeho život je v rukách Božích.
Osem brlohov v rajóne
Teplé počasie praje medveďom. Tie sa teraz horúčkovito pripravujú na zimu: „Skontroloval som všetky brlohy, v mojom rajóne je ich osem. Ľudia sa domnievajú, že medveď si náhodne nájde nejakú jaskyňu. Omyl. Najprv si terén preskúma, vyčistí okolie, stromy označí oškriabaním a ohryzením. Zaľahne až do dôkladne pripraveného brlohu.“
Vtáčia záhrada
Pre Miroslava Sanigu je príroda všetkým. Vo svojej záhrade má 60 vlastnoručne vyrobených kŕmidiel a 130 búdok.
„Sú dni, keď sa tu zlietne tisíc vtáčikov. Sojky, stehlíky, straky, brhlíky, všetky druhy sýkoriek. Denne zožerú tri kilogramy slnečnice.“ Krmivo im kupuje za vlastné. Vychádza to na 30tisíc korún ročne. „Stojí to za to. Keď vám sýkorka sadne na dlaň, to je taký pocit, akoby ste sa ocitli prinajmenšom v predsieni nebeského raja. No a ten sa veru nedá vyvážiť peniazmi.“
Vtáčiu záhradu navštevujú deti aj dospelí. A všetci, ako tvrdí prírodovedec, ktorí do záhrady zavítajú, odchádzajú z nej „preformátovaní“ na ochrancov a priateľov nielen vtáčikov, ale celej prírody. A to je pre tvorcu vtáčej záhradky najväčšia odmena.
