Azda najmenšie bienále na svete – Crazycurators Biennale II. ironizuje súčasný boom megalomanských výstavných podujatí vo svetových metropolách. Projekty vyberalo deväť kurátorov, niektorí známi už z predošlého ročníka. Trochu „antitradicionalistickým“ počinom minibienále je fakt, že výtvarník, ktorý danú krajinu reprezentuje, nemusí odtiaľ pochádzať. To isté platí aj o kurátoroch. Jemne anarchistickú „punkovosť“ výstavy dokresľujú tematická neohraničenosť, benevolentné pravidlá či minimalistický rozpočet.
Výstava v kontajneroch
To, že bláznivým kurátorom nechýba zmysel pre humor, sa ukázalo hneď pri voľbe formy prezentácie. Na Tyršovom nábreží namiesto tradičných pavilónov jednotlivých krajín (ako je to známe z Benátok) vyrástli plechové obytné kontajnery, akési unimobunky. Poliak Marcel Krul (kurátorky Agnieszka Suraal a Julia Staniszewska) vytvoril nápaditú minimalistickú inštaláciu.
Na svoj pavilón-kontajner, ktorý je položený na indonézskom kontajneri, zavesil na jednu stenu poľskú vlajku a na druhú indonézsku, ktorá je vlastne poľská „hore nohami“. Žiaľ, už o niekoľko dní jednu z nich strhol vietor.
Na nábreží majú svoje pavilóny ešte Nemecko, Arménsko a Slovinsko, pričom najviac zaujme Ignacio Uriarte (kurátor Aaron Multon) hravými videami inšpirovanými byrokraciou a úradníckym životom. Je však veľká škoda a veľké mínus pre organizátorov, že už týždeň po vernisáži chýbal projektor, v dôsledku čoho návštevníci môžu vidieť len jediné Uriarteho video.
Kinetická drevenica
Na Františkánskom námestí môžeme vidieť vydarený projekt maďarského výtvarníka Lászlóa Csákiho Veľké príbehy, drobné záchvevy (kurátorka Kati Simon), v ktorom pomocou fotografií zrekonštruoval veselé príbehy svojich známych.
Napríklad ako jeden režisér na toalete v Prahe venoval vlastnoručne vystružlikaný držiak na obrúsky Bohumilovi Hrabalovi. Alebo ako istý koniar zahrabal na ostrove v Budapešti, kde sa každé leto koná festival Sziget, kanister pálenky, ktorý potom nevedel nájsť.
Slovák Tomáš Džadoň zastupuje Českú republiku vtipnou inštaláciou Super Flat (kurátor Hunt Kastner). Ide o model fasády drevenice. Keď do nej chcete vstúpiť, tak senzory s rachotom pretočia drevené trámy tak, že máte dojem, akoby ste sa ocitli opäť vonku.
Príjemné jesenné osvieženie
Bienále nie je zaplavené dielami, takže si každé môžeme pokojne vychutnať. Väčšina z nich je sviežich a vtipných, niektoré sú však trochu ťažkopádnejšie a pre bežného diváka neľahko pochopiteľné – inštalácia Rakúšanov, slovinský „pavilón“ alebo niektoré videá arménskej výtvarníčky.
Napriek niekoľkým drobnejším nedostatkom ako napríklad absencia výraznejšieho pútača v galérii o pokračovaní na nábreží, je výstava príjemným spestrením jesenného výstavobrania.
Crazycurators Biennale II. môžete vidieť do konca októbra, keď bude spomedzi zúčastnených umelcov vyhlásený víťaz ceny Crazycurators Award.
Autor: Omar Mirza (Autor je teoretik umenia)
