Ak by sa do Cinky Panny zmestilo trocha viac humoru na adresu našich hrdinov, nezaškodilo by. Lebo idealistický Ďurko Jánošík je aspoň svieži, kým ostatné postavy v novom slovenskom filme sú väčšinou patetické alebo umelé.
Diváka preto ani nezaskočí, keď na konci spieva počas tituliek pieseň o voľnosti a bielom koňovi Karel Gott a „š“ v slove miluješ je mäkučké a sladučké ako prvý bozk na jazyku.
Martin Huba pred premiérou filmu múdro hovoril o tom, že komunikácia medzi rôznymi komunitami je dôležitá. Tento film však nekomunikuje s divákom. Akoby sa jeho výtvarná stránka inšpirovala kalendármi s tátošmi vyvesenými v jazdeckej škole. Veru, kôň je silný sexuálny symbol, ale nezabudlo sa náhodou pritom na príbeh Cinky Panny, našej prvej primášky?
Jej osud ma veľmi zaujíma. Škoda, že ho niekto zúžil na detskú tvár, hrozne dobré vlasy a prvé milovanie.
