Ak ste pri odpovediach na tieto otázky váhali, prípadne ani nevedeli určiť cieľ vášho tímu, je čas zamyslieť sa, či máte správne nastavené hlavné ciele.
Mnohé firmy totiž strategické rozhodnutia prijímajú len intuitívne. Ak vrcholoví manažéri začnú cítiť, že firma sa nevie posunúť ďalej, treba cielene podporiť strategické rozhodovanie. Najmä v podnikoch s viacstupňovým riadením sa môže stať, že z dobre určených strategických zámerov sa stane len pár nejasných fráz.
Aj preto bola vyvinutá metodika Balanced Scorecard (BSC) - Systém vyvážených ukazovateľov, ktorá je celosvetovo overená a uznávaná. Zjednodušuje plánovanie na operatívnej úrovni a umožňuje aj strednému manažmentu sústrediť sa na hľadanie zlepšení v procesoch, v riadení a motivovaní podriadených.
BSC umožňuje včas zistiť ohrozenia plnenia stratégie, odhaľovať ich príčiny, nachádzať riešenia, korigovať stratégiu, ako aj správanie organizácie v problémových oblastiach – čo má priamy dopad na jej výkonnosť.
Kedy sa treba zamyslieť
nad cieľmi organizácie
Metodiku BSC je možné použiť pre vznikajúce spoločnosti, ale aj pre už existujúce firmy, ktoré pod tlakom prostredia cítia potrebu definovať novú víziu.
Signálom pre vznik novej stratégie je aj nesúlad stanovených cieľov a reálneho správania manažérov, zamestnancov alebo neustále zmeny strategických plánov vyvolávajúce frustráciu. Proces nastavenia cieľov za pomoci špičkových konzultantov pritom nie je časovo náročný. Napríklad v stredne veľkej firme s 250 zamestnancami proces trvá asi tri týždne. Vyžaduje prácu asi desiatich ľudí na 25 percent pracovného času.
Príklad nesprávneho cieľa: znížiť materiálovú náročnosť výroby. Správny cieľ by mal byť: do konca roka znížiť jednotkové ceny vstupov do výroby o 5 percent pri rovnakej kvalite.
Čoho sa treba
vyvarovať
Mnohé firmy si mýlia ciele s prostriedkami. Ak si napríklad banka dá cieľ, že chce zaviesť produkt kreditné karty, nie je to dobre nastavený cieľ, pretože nie je jasné, čo tým má banka získať. Cieľom je zvýšiť obrat a kreditné karty sú len spôsob, ako cieľ splniť.
Ak je cieľom zvýšiť obrat, prostriedkom je napríklad zvýšiť počet počet predplatiteľov, či obsadenosť prenajímaných nehnuteľností.
Ak je cieľom rozšíriť produktové portfólio, prostriedkom je zvýšiť počet predávaných vlastných produktov, zaviesť ďalšie externé služby či zvýšiť počet prenajímaných nehnuteľností.
Rozpor v cieľoch môže nastať aj vtedy, keď sa ciele divízií navzájom „bijú“. Napríklad ak si jedna stanoví cieľ - ,,do dvoch rokov zavedieme kreditné karty“ a druhá cieľ „znížime výdavky na marketing o 20 percent“, a každá si bude presadzovať svoj cieľ bez toho, aby sledovali prospech celej firmy, nastane zmätok. Preto treba ciele schvaľovať v nadväznosti.
Strategický cieľ firmy je doležité kaskádovať, teda transformovať do čiastkových úloh pre jednotlivých zamestnancov. Každý tak bude vedieť, ako prispieva k jeho napĺňaniu.
Ako zaviesť stratégiu
do bežného života
Ak ciele nemajú väzbu na denný život, sú mŕtve. Jednou z najčastejšie používaných metód je naviazanie ich plnenia na motiváciu pracovníkov, konkrétne pohyblivú zložku mzdy.
Zavedenie metodiky BSC si vyžaduje vytvorenie systému pre zber, uchovávanie a vyhodnocovanie dát. Pre bežné potreby BSC postačuje jednoduché prostredie, ktoré poskytuje MS Excel. Pre väčšie spoločnosti ponúkajú poradenské firmy sofistikovanejší softvér.
Konkurencia silnie a vyhrávajú tí, ktorí vedia, kam smerujú, poznajú svoj súčasný a želaný stav. Miera úspešnosti dosiahnutia podnikateľských zámerov značne závisí od toho, ako sú vplyvy ekonomického prostredia identifikované, transformované do stratégie a komunikované na všetky zložky v organizácii.
Autor: Tomáš Barcaj (Autor pracuje vo firme Centire)