REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Dlho zostával mimo. Island ako jedna z najbohatších krajín sveta patrí medzi málo štátov západnej Európy, ktoré sa vyhli vstupu do Európskej únie. Súčasná finančná kríza, ktorá najviac zasiahla práve 300tisícový ostrov v severnom Atlantiku, však môže všetko zmeniť.
Euroskeptik váha
„Je načase, aby sme sa znova pozreli na možnosť vstupu,“ povedal pre islandské RUV rádio minister rybolovu Einar Gudfinnsson, inak známy euroskeptik. Práve jeho ministerstvo bolo hlavným dôvodom, prečo sa Islanďania doteraz odmietali pridať k vlnám rozširovania únie.
Rybolov je jedným z pilierov ekonomiky ostrova a tvorí 40 percent islandského exportu. Ako člen únie by sa však Island musel podriadiť spoločnej rybárskej politike Bruselu, ktorá napríklad určuje, koľko kusov akej ryby môžu krajiny vyloviť.
Zrútenie troch najsilnejších bánk či rapídny prepad islandskej koruny však pohľad na úniu mení. Viacero ekonómov sa zhoduje, že krajina teraz potrebuje stabilnú menu – čiže euro. Nemuselo by to však nutne znamenať vstup do únie. Spomína sa aj možnosť, že Island zostane mimo, no euro prijme, podobne ako Čierna Hora. Sedemdesiat percent ľudí si podľa prieskumu Capacent–Gallup myslí, že prišiel čas na referendum o eurointegrácii. Doteraz sa na Islande podobný plebiscit nekonal. Až 49 percent obyvateľov by hlasovalo za, 27 proti.
Únia je pripravená
Ak by sa nakoniec krajina rozhodla, že sa chce pridať do európskeho spolku, proces prijímania by mohol byť rýchly. Ako povedal eurokomisár pre rozšírenie Ollie Rehn, Island už vyjednal dve tretiny zo štandardov, ktoré potrebuje. „Mohli by sme to rýchlo ukončiť,“ povedal Rehn podľa AFP.
Kríza na Islande
Tri najväčšie islandské banky vo veľkom investovali do zahraničia a otrasy na trhoch ich položili.
Vláda ich znárodnila. Teraz zháňa peniaze na zaplatenie ich dlhov.
Kurz islandskej koruny sa rapídne prepadol.
Miestna burza prepadla za jeden deň o 76 percent .
