Stano Filko (1937) patrí svojím významom, dosahom, ale aj charakterom a rozsahom svojej tvorby medzi najväčších slovenských umelcov nielen 20. storočia. Počiatky jeho tvorby sú zviazané s jedným z prvých konceptuálnych diel v slovenskom, ale aj v medzinárodnom kontexte. V roku 1965 spolu s Alexom Mlynárčikom a Zitou Kostrovou vydali manifest Happsoc (socialist happenig, happy socialism), ktorý bol privlastnením reality mesta Bratislava medzi dvoma sviatkami 1. a 9. mája.
Filkova tvorba je nezaraditeľná do niektorého konkrétneho prúdu alebo tendencie slovenského, alebo svetového umenia. Vymyká sa pokusom o kategorizáciu a striktne vedecké uchopenie. Od počiatočného zaujatia konceptuálnym umením postupne prechádzal k minimalu, environmentu, akčným polohám, ale aj konštruktívnemu, kinetickému umeniu, maľbe, objektu a na naše pomery relatívne skoro tiež k videoartu.
Duchovná príbuznosť s dada, neodada, francúzskym novým realizmom, ale aj nemeckým fluxusom mala nespochybniteľný podiel na charaktere jeho diela. Nedávna výstava Fluxus East premiérovaná v Berlíne a smerujúca do Vilniusu, Krakova, Budapešti a Tallinnu, potvrdila jeho nespochybniteľné miesto v rámci svetového umenia.
Výstava Archa a oltáre súčasnosti predstavuje relatívne ucelenú prezentáciu jednej z kľúčových tém jeho tvorby z obdobia po roku 1965. Oltáre súčasnosti, formálne nadväzujúce na gotické krídlové oltáre (Filko v nich však prekvapivo spája náboženskú tematiku s dobovou erotikou), otvárajú vstup okolitému priestoru a samotnému divákovi.
Väčšina vystavených objektov má aj iný, „interaktívny“ prvok, ktorým je možnosť manipulovať, otáčať a otvárať krídla oltárov. Nejde však o kompletnú retrospektívu uvedenej série, skôr o výber kurátora výstavy Ivana Jančára.
Život Stana Filka by poskytol fascinujúci materiál pre nejedného životopisca. Možnosť osobného stretnutia, vzhľadom na vážne zdravotné problémy neprítomného na vernisáži, patrí k mimoriadne silným a ťažko sprostredkovateľným zážitkom.
Vplyv viacerých klinických smrtí, život v komunistickej diktatúre a neskôr v emigrácii, návrat do Československa, sa rozpracovaním projektov vlastného múzea pre Bratislavu a rodnú obec Veľká Hradná nekončia, ale paradoxne stále sa iba začínajú.
Projekt obrovského formátu je založený na vytvorení permanentných expozícií Filkovej tvorby v jeho ateliéroch a ich následné sprístupnenie odbornej aj širšej verejnosti. Dnes čaká na osvieteného sponzora alebo skôr mecéna, ktorý by Filkovi umožnil počas života dokončiť jednu z jeho najväčších ideí a poskytol tak prezentácii jeho diela fyzický priestor, ktorý mu vo svete umenia už dávno patrí.
Autor: Juraj Čarný (Autor je galerista a šéfredaktor Flash Art CZ/SK)