BRATISLAVA. Každý občan Slovenska, ktorý je v hmotnej núdzi, pretože má napríklad nízky dôchodok, môže mať nárok na pomoc štátu v hmotnej núdzi. Ak sa však tento dôchodok zvýši nad hranicu životného minima, možno mu takúto pomoc odobrať. Potom sa stáva, že hoci penzistovi zvýšili jeho doteraz nízky dôchodok, nárast nepocíti. Peňazí v súhrne dostáva stále rovnako alebo o trochu viac. Zmení sa len pomer: o koľko dostal zvýšenie na dôchodku, o toľko sa mu zníži pomoc v hmotnej núdzi, ktorú mu poskytoval štát.

Ako sa to ráta

Ak má penzista jediný príjem v podobe napríklad starobného dôchodku 5 290 korún (176 eur), je sám, k nikomu nemá vyživovaciu povinnosť a nikto nemá vyživovaciu povinnosť k nemu, pri súčasnom životnom minime 5 390 korún (179 eur) je občanom, ktorý sa ocitol v hmotnej núdzi.

Podľa Kataríny Muszkovej z odboru pomoci v hmotnej núdzi ministerstva práce tento dôchodca má aj nárok na pomoc v hmotnej núdzi a to pri súčasných nárokoch na 1 760-korunovú (58 eur) dávku na zabezpečenie základných životných podmienok, ďalej na 60-korunový (2 eurá) príspevok na zdravotnú starostlivosť a na ochranný príspevok 1 900 korún (63 eur). Tiež má nárok na príspevok na bývanie 1 570 korún (52 eur).

Z troch štvrtín

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi u žiadateľa, v našom príklade penzistu so starobným dôchodkom 5 290 korún je nasledovný. Výška životného minima pre jednotlivca je 5 390 korún (179 eur). Po odrátaní 25 percent starobného dôchodku a po dopočítaní sumy do životného minima penzista môže dostať pomoc v hmotnej núdzi v sume 1 322 korún (44 eur).

„Je ťažké vysvetliť najmä penzistom, prečo je to tak,“ hovorí Muszková. Na druhej strane by si podľa nej mali uvedomiť, že vyskladanie príjmov z väčšej časti dôchodku je pre nich istejšie, hoci na peňaženke to nepocítia. Dávky a príspevky sa totiž môžu meniť.

Autor: ht