BRATISLAVA. Po tom, ako vláda bránila pred dosahmi finančnej krízy banky vyhláseniami, že sú zdravé a tým, že poistila všetky vklady ľudí, ohlásil premiér Fico minulý týždeň v Bruseli aj opatrenia pre podnikateľov.
Medzi premiérom a podnikmi však panuje zhoda iba v tom, že prípadné zásahy by mali zabezpečiť iba to, aby sa nezhoršil prístup k úverom. To podnikateľom stačí. Viac zásahov od vlády nečakajú. Akurát na ňu apelujú, aby im nezdražovala podnikanie, napríklad cez nové práva odborov v Zákonníku práce alebo častým zvyšovaním minimálnej mzdy.
Doteraz len priťažili
Minulý týždeň v Bruseli premiér povedal, že pre finančnú krízu „nemôžeme nechať priemysel, ktorý sa do toho dostal nevinne, ,na holičkách' len preto, že bankový sektor vo svete zlyhal a momentálne sú zmrazené toky peňazí“.
Včera premiér cez svoju hovorkyňu Silviu Glendovú odkázal, že mal na mysli predovšetkým systémové opatrenia. Odvolával sa pritom na Európsku centrálnu banku, ktorá má uvoľniť špeciálny balík peňazí, ktorý má nahradiť nedostatok financií na pôžičky pre podnikateľský sektor.
„Premiér sa v tejto súvislosti už stretol s predstaviteľmi bánk a požiadal ich, aby pripravili konkrétne produkty na využitie tohto balíka u nás, aby sa podnikatelia nedostali do zbytočných problémov,“ povedala Glendová.
O konkrétnej podpore má vláda zajtra rokovať s podnikateľmi. Hovorca ministerstva hospodárstva Branislav Zvara nechcel povedať, čo pripravili. „Máme svoje predstavy, ale najskôr chceme o nich rokovať.“
Doteraz Ficova vláda podnikateľom skôr priťažila. Opatrenia ako zvýšenie minimálnej mzdy, silný konverzný kurz koruny a eura, zmeny v Zákonníku práce či extenzívna pôsobnosť kolektívnych zmlúv podnikateľom náklady skôr zvýšili.
„Považujem za škodlivé postupovať týmto smerom v čase, keď hrozia hospodárske problémy,“ myslí si šéf Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko. Upozorňuje, že vláda pripravila rizikový rozpočet, v ktorom hrozí, že z daní príde menej peňazí, ako naplánovala. „Treba mať pripravené opatrenia, ako možný výpadok daní nahradiť, aby sa to neriešilo tradičným slovenským spôsobom, teda, že zvýšime dane a odvody a škrtneme infraštruktúrne projekty,“ povedal Jusko.
Podľa neho je dôležité „zabezpečiť dostupnosť bankových úverov pre podnikateľskú sféru“. Napríklad aj cez štátnu Eximbanku alebo Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, ktoré by v ťažších časoch mali podnikateľom pomáhať viac ako bežne.
Podobný spôsob pomoci si predstavuje aj Miloš Kraus, šéf považskobystrickej firmy Sauer-Danfoss. Tá ako jedna z prvých na vlastnej koži pocítila dosahy ekonomickej krízy. Finančné problémy bánk v USA a západnej Európe spôsobili, že odberatelia si od nášho výrobcu hydraulických zariadení objednávajú menej.
Učia sa s nimi žiť
„Vláda môže pomôcť najmä nepriamo, napríklad cez stabilizáciu bankového sektora,“ hovorí Kraus. Zmeny by rád videl aj v Zákonníku práce a odvodoch, ktoré by mali byť nižšie. „Kaníkov zákon nebol ideálny, ale bol lepší. No chápem, že táto vláda má iné priority a inak vidí vzťah zamestnanec – zamestnávateľ. S tým sa musíme naučiť žiť,“ povedal Kraus.
Pre krízu bude prepúšťať aj firma Embraco zo Spišskej Novej Vsi, ktorá vyrába kompresory do chladničiek. Dôvodom je nižší dopyt zo zahraničia po ich produkcii. O prácu príde asi 140 ľudí. Vláda pre firmu pomoc zatiaľ nechystá.
„Počas výjazdového rokovania vlády v Spišskej Novej Vsi sa na premiéra firma Embraco neobrátila so žiadosťou o pomoc,“ povedala Glendová. A zrejme sa ani neobráti. Embraco zamestnancom iniciatívne našlo prácu v iných firmách v regióne. A ak sa situácia v zahraničí vráti do normálu, prednostne ich vezme späť.
