BRATISLAVA. Štát postupne utlmí to, čo kedysi rozbehol, aby znížil hrozivo vysokú nezamestnanosť. Po štyroch rokoch obmedzuje výdavky na aktivačnú činnosť, ktorá mu okrem iného umožnila zbaviť sa množstva ľudí, čo zneužívajú sociálny systém.
Organizovanie rôznych druhov práce pre nezamestnaných je finančne náročný projekt aj pre Európsku úniu. Tá, ktorá sa na jeho financovaní podieľa najviac, si žiada výsledky, a tie neprichádzajú.
Od roku 2004 na to šli 3,4 miliardy korún (112,9 milióna eur). „A to stále tí ľudia nie sú v pracovnom pomere. Nemôžeme vynakladať ďalšie peniaze na to, aby sa nám nezamestnaní ,konzervovali',“ povedal šéf ústredia práce Ján Sihelský.
Zaviedli koeficienty
Ako prvé to pocítia subjekty, ktoré aktivačnú činnosť organizujú. Obce a rôzne neziskové organizácie, ktoré v tom vytrvajú, budú dostávať menej peňazí, ako si zvykli.
Ústredie práce rozhodlo, že pri každej ďalšej zmluve sa tieto príspevky znížia. V jednom internom materiáli sa píše, že ich pôvodná výška sa bude prepočítavať „na základe vývojového koeficientu“, a ten je vždy nižší ako jeden.
„Pre nás sú koeficienty neprijateľné, lebo nám znížia príspevok na štyri desatiny súčasnej sumy,“ hovorí starosta Zábiedova Ján Banovčan. Pre túto obec na Orave to znamená, že namiesto 2597 korún (86,2 eura) bude na jedného nezamestnaného dostávať čosi vyše tisícky. Na štyroch to predstavuje o 6200 korún (205,8 eura) mesačne menej, a to jej už bude chýbať.
Sihelský tvrdí, že aj tak to je viac, ako to bolo pred 1. májom, keď sa vo veľkom zmenila novela zákona o službách zamestnanosti. „Príspevky sa zvýšili.“
Nejde o zamestnanie
Matematika už v tomto prípade zohrala jednu úlohu. Spomenutou novelou parlament omylom rozhodol, že osobe, ktorá nezamestnaných koordinuje, patrí za jedného z nich 77 korún (2,56 eura) mesačne, pričom to malo byť desaťkrát viac.
Nasledovala oprava desatinnej čiarky. Slovíčko „najviac“, ktoré ohraničuje výšku príspevkov, však v zákone zostalo, takže úrady práce ich môžu ľubovoľne znížiť.
„Namiesto toho, aby aktivačnú činnosť zrušili, zvolili úplne iný spôsob demotivácie. Zaviedli koeficienty,“ povedal Banovčan.
Ministerka práce Viera Tomanová preferuje sociálne podniky. Podľa nej je efektívnejšie „zamestnať 30 percent ľudí, ktorí sú znevýhodnení a nevieme ich zamestnať, a prispievať im na mzdy, ako ich nechať donekonečna čerpať dávky“.
Pre nezamestnaných by to bolo lepšie. Práca, ktorú vykonávajú, nie je zamestnanie, ako si mnohí myslia. „Podstatný rozdiel je v tom, že uchádzač o zamestnanie si neprispieva na dôchodkové zabezpečenie, teda nerieši to jeho sociálnu budúcnosť,“ povedal Róbert Kováč z ústredia.
„Zvýšenie zamestnanosti majú zabezpečovať rekvalifikačné kurzy, nie aktivačná činnosť,“ hovorí Miroslav Hazucha z občianskeho združenia Čistá Breznička. Keď sa ľudia nemôžu zamestnať, je podľa neho lepšie, aby si sociálne dávky odpracovali, a tak urobili aspoň niečo prospešné.
Čo bude v zime?
Nezamestnaných sa to zatiaľ nedotklo. Kým majú zmluvu s obcou alebo inou organizáciou, pre ktorú pracujú, patrí im aktivačný príspevok (1900 alebo 5390 korún mesačne, teda 63,07 alebo 178,92 eura). Čo bude už od novembra alebo decembra, keď vypršia prvé šesťmesačné zmluvy, nie je jasné.
Subjekty, ktoré im organizujú prácu, si spočítajú, či sa im to oplatí. „Vyzerá to tak, že zákon podmienky vytvára, ale finančnými tlakmi sa obce a mestá dovedú k nezáujmu o aktivačnú činnosť,“ hovorí Banovčan.
„To už takmer nikto nebude organizovať na vlastné náklady,“ myslí si Hazucha. V zime sa navyše vrátia domov sezónni pracovníci, takže nezamestnanosť opäť vzrastie.
Kováč registruje, že „zo strany uchádzačov o zamestnanie je o aktivačnú činnosť veľký záujem.“ Obce ich však podľa neho môžu využiť na určité práce. Tvrdí, že to umožňuje zákon o obecnom zriadení.
Radšej nech sa učia
Na naše otázky odpovedal generálny riaditeľ Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny JÁN SIHELSKÝ.
Aj keď aktivačná činnosť pomohla málokomu zamestnať sa, neslúži aj na to, aby nezamestnanínemohli pracovať načierno?
„Iste, na jednej strane sa to môže javiť ako prevencia, ale to nie je jej poslaním. Poslaním aktivačnej činnosti je udržať pracovné návyky.“
Prečo ju potom chcete utlmiť?
„Chceme len, aby sa nevytváral priestor na to, že organizátori aktivačnej činnosti (obce a rôzne verejnoprospešné organizácie – pozn. red.) z toho výrazne profitujú. Nebránime im, aby v rámci svojich možností v tejto činnosti pokračovali, len ich chceme viesť k tomu, aby v príspevkoch nevideli len seba, ale aj občanov. Potrebujeme týchto ľudí rozhýbať, aby prijímali ponuky zamestnávateľov.“
Prvé zmluvy sa skončiav októbri. Čo bude s nezamestnanými, ktorí na základe nich pracovali? Napríklad, kým sú vdobrovoľníckejslužbe, dostávajú5390 korún (178,92 eura).
„Budú naďalej v evidencii. Môžu sa uchádzať o zamestnanie tam, kde vykonávali aktivačnú činnosť. Ak to nepôjde, môžu sa vzdelávať, ísť na rekvalifikačný kurz, prihlásiť sa na voľné pracovné miesto. Našou predstavou je, aby sa tí, ktorí už vykonali dobrovoľnícku službu, začali dlhodobo vzdelávať. Keď sa takýto človek bude vzdelávať dlhšie ako mesiac, a to by sa mal chcieť, lebo sa ľahšie uplatní na trhu práce, dostane tiež 5390 korún. Tak ho dajme radšej tam.“
(joč)
Bez príspevkov to asi nejde
Kto na organizovanie aktivačnej činnosti nemá dosť peňazí, asi v tom nebude pokračovať.
Občianske centrum – Čistá Breznička z okresu Poltár má v „dobrovoľníckej službe“ dvoch nezamestnaných.
Na organizovanie tejto činnosti nepotrebuje nikoho zamestnávať, a tak ani nemôže získať štátny príspevok na mzdu takzvaného koordinátora.
Od augusta si môže dať „preplatiť“ iba pracovné prostriedky. Na základe toho si kúpilo chýbajúce počítačové komponenty a z nich zostavilo funkčný počítač, hovorí jeho štatutár Miroslav Hazucha.
Úrad práce v Lučenci mu však v septembri oznámil, že takúto kúpu „považuje za neoprávnený výdavok.“
Kto je v práve?
Valéria Vyletelová, asistentka riaditeľa úradu, nám odpovedala, že príspevok možno použiť „len v rozsahu a štruktúre, ktorá súvisí s organizovaním a priamym vykonávaním aktivačnej činnosti“, a že „musia byť dodržané zásady preukázateľnosti, hospodárnosti a efektívnosti vynakladania prostriedkov z verejných zdrojov“.
Ak nákup kancelárskej výpočtovej techniky spĺňa všetky podmienky, „je oprávneným výdavkom“, uzavrela.
Ktorú podmienku nesplnilo združenie z Brezničky, nie je jasné. Jeho štatutár tvrdí, že dvaja nezamestnaní s vysokoškolským vzdelaním potrebujú notebook „pre práce v teréne a na úradoch, pri riešení environmentálnych záťaží“, a že si žiada refundovať relatívne malú sumu, za august a september.
Združenie plánuje v aktivačnej činnosti pokračovať. Už zakúpený a využívaný počítač s príslušenstvom je jediná vec, ktorú si chce dať preplatiť.
Príspevky sa ešte znížia
V Zábiedove na Orave sa takzvané aktivačné práce skončia už tento mesiac. Štyria nezamestnaní, ktorí ich vykonávajú šiesty mesiac, si to podľa zákona môžu ešte raz zopakovať, teda odpracovať ďalších šesť mesiacov.
Obec na to nemusí mať dosť peňazí. Ústredie práce rozhodlo, že pri každej ďalšej zmluve sa príspevky znížia.
„Už teraz je neznesiteľná administratíva okolo tejto činnosti a ak máme prísť o väčšinu príspevku, tak nemá zmysel v tom pokračovať,“ povedal starosta Ján Banovčan.
Jozef Čavojec
