telavivská burza fičí ako nikdy predtým.
Riaditeľ centrálnej banky sa skoro každý večer usmieva v televízii a minister financií sa dušoval, že ani jednej banke nehrozia problémy.
Burziáni sa zase „tešia“, že kríza prišla počas židovských sviatkov (už vidím, čo za konšpiračné teórie okolo toho vzniknú) a burza tak bola počas najhorších turbulencií zatvorená.
Izraelčania sa teraz kade chodia, vychvaľujú, ako to oni s peniazmi vedia, aký silný je šekel a ako je dobre, že vláda občas reguluje a nenecháva všetko na neviditeľnú ruku trhu. Zároveň však menej cestujú, klesá dopyt po autách, nehnuteľnostiach či finančných produktoch. Jednoducho, istota je istota.
Usmievajúci sa šéfbankár je síce fajn, ale dôveruj a preveruj. A ako hovorí môj svokor: never svojmu bankárovi, keď ti povie, že v tieto dni dobre spáva. Buď z toho všetkého zošalel, alebo od narodenia nevypustil zo svojich úst kúsok pravdy.
Izraelčania o finančnej kríze diskutujú sústavne a s každým, lebo ako už v tomto stĺpčeku zaznelo, tak ako všetci Slováci rozumejú futbalu, tak sú všetci obyvatelia židovského štátu ťažkí machri na finančníctvo a investície. Z ich najnovších diskusií vyplýva, že najlepšie je uložiť peniaze doma pod vankúš alebo do pančuchy.
Lebo to je jediné bezpečné miesto a stará mama dobre vedela, prečo nedôverovať tým pánkom v obleku, čo jej núkali, aby si ich uložila do ich banky.
Je 21. storočie a toto je najnovší trend národa, ktorý rôzne choré mozgy vinia zo všetkých finančných kríz od stvorenia sveta. Pekne si sporiť peniažky doma, neveriť bankárom a čakať. Veď toto nie je prvá ani posledná kríza.
Autor: dopisovateľka SME z Blízkeho východu
