su Time viackrát varovali pred ťažením nevyhláseného lídra krajnej pravice v Európe. Novinári potrebovali Jörga Haidera a Jörg Haider sa nezaobišiel bez novinárov. Bola to popstar medzi politikmi. Aj tak ostala jedna časť života charizmatického populistu tabu. O jeho vzťahu k mužom mnohí vedeli, ale takmer nikto nepísal.

Stefan Petzner nedokázal ovládnuť svoje emócie. „Bol to môj najlepší priateľ, človek môjho života,“ plakal 27-ročný muž pred novinármi niekoľko hodín po Haiderovej smrti. „Pre nás je to koniec sveta.“ Petzner bol bez seba v prvom vystúpení pre televíziu ORF, keď v sobotu skoro ráno informoval o tragickej autonehode 58-ročného populárneho korutánskeho hajtmana a šéfa Zväzu pre budúcnosť Rakúska (BZÖ), aj o niekoľko hodín neskôr na tlačovej konferencii v úrade korutánskej vlády, keď sedel pred desiatkami novinárov v čiernom obleku, v čiernej kravate a so zúfalstvom v tvári ďakoval za čas, ktorý mohol s Haiderom spoločne stráviť. „Ďakujem ti Jörg, nech už si kdekoľvek.“ Nedalo sa to prehliadnuť. Bolo v tom viac, než len zbohom šéfovi politickej strany a dlhoročnému priateľovi.

Na druhý deň sa pred televíznymi kamerami objavila Haiderova najbližšia rodina. Dcéry Cornelia a Ulrika a manželka Claudia. Prišli na omšu do katedrály v Klagenfurte spoločne s ostatnými Korutánčanmi pomodliť sa za zosnulého manžela a otca. Aj oni trúchlili, ale pokojne a dôstojne. Claudia Haiderová už neplakala. Možno vedela svoje.

Haiderov objav

Petzner bol až do Haiderovej smrti neznámym politikom. Aspoň mimo Haiderovho pôsobiska, spolkovej krajiny Korutánsko. Tam vedeli všetci, že Jörg Haider sa bez Stefana Petznera objavoval len zriedka. Na verejných, či súkromných akciách. „Haider to nikdy oficiálne nepotvrdil, ale mnohí to tu vedeli,“ povedal šéfredaktor miestnych korutánskych novín, ktorý poznal Haidera dvadsať rokov. O Haiderovej homosexualite, či bisexualite kolovali po meste legendy.

Sám Petzner mal v strane raketovú kariéru. Haidera obdivoval už od malička, keď mu populárny korutánsky hajtman ako štvorročnému chlapcovi potriasol ruku. A tak, keď si ho Haider pred piatimi rokmi povolal, zanechal štúdium publicistiky v Klagenfurte a dal sa do služieb svojho idola. Najprv bol Haiderovým hovorcom, neskôr rýchlo stúpal na straníckom rebríčku, než sa stal generálnym tajomníkom strany. S ním strávil Haider posledné hodiny pred smrťou. V piatok v noci boli spolu na večierku v nočnom klube Le Cabaret v mestečku Velden. Krstili tam nový časopis Blitzlicht Revue a ako sa potvrdilo neskôr, aj si riadne vypili. Petzner odprevadil Haidera k jeho autu a rozlúčil sa s ním. Hovorili spolu ešte raz. Haider Petznerovi telefonoval z auta, krátko predtým než havaroval a zahynul. Všetci vedeli, že pre mladého Petznera je Haider viac ako idol. Aj preto ho deň po Haiderovej smrti jednohlasne zvolili za jeho nástupcu. On najlepšie vedel, čo Haider chcel a o čom sníval.

Iba fámy

O sexuálnej orientácii muža, ktorý bol ženatý, mal dve dcéry a stál na čele dvoch strán, ktoré boli skôr konzervatívne, sa veľa špekulovalo. Pri oficiálnych, ale aj súkromných akciách ho málokedy sprevádzala manželka, zato takmer vždy mladí, opálení a dobre oblečení muži. Neskoršia nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Elfride Jelinek to ako jedna z mála povedala otvorene v roku 2000. Jörga Haidera nazvala „vodcom homoerotického mužského zväzu“, ktorý sa však „k homosexualite verejne nepriznal“. Samotní homosexuáli v tom mali paradoxne jasno. „Musíme sa vyrovnať s tým, že homosexuáli môžu byť nielen dobrí, ale aj zlí ľudia,“ reagovala svojho času rakúska iniciatíva homosexuálov.

Najodvážnejšie o citlivej téme písal v decembri minulého roka renomovaný magazín Profil, ktorý patril k Haiderovým tvrdým kritikom. Zverejnil fotografie z diskotéky Tollhaus v korutánskom mestečku Spittal an der Drau. Haider tam s pivom v ruke objímal mladíka, na inej stál oblokopenými viacerými mladými mužmi či chlapcami. Viac ako chémiu medzi mužmi však rozoberali novinári z Profilu a neskôr aj korutánski politici skutočnosť, že politik popíja s mladými ľuďmi v bare, ktorý je známy divokými alkoholickými jazdami. Hovorkyňa mladých sociálnych demokratov Beate Prettner sa vtedy hnevala, že politik pije s mladými v čase, keď takmer každý deň skončí dieťa v podnapitom stave v korutánskej nemocnici. A Zeleným prekážalo, že Haider nejde mladým príkladom a pije na verejnosti. Haiderov vtedajší hovorca Stefan Petzner pre Profil vysvetlil, že „korutánsky hajtman je známy svojím otvoreným vzťahom k mladým.“ A iný člen strany Christian Troger trefne dodal: „Haider nemá problém zblížiť sa s mladými.“ Fotky toho boli jasným dôkazom.

Rešpektujeme súkromie

Haider sám popieral, že by bol homosexuál, či bisexuál. A nepísaný zákon v Rakúsku dovoľuje písať o súkromí politikov len vtedy, ak s tým politik začne sám. Ako v prípade bývalého prezidenta Thomasa Klestila, ktorý sa rozviedol po romániku so svojou dlhoročnou spolupracovníčkou Margot Löfflerovou. Či exminister financií Karl-Heinz Grasser, ktorý si užíval s dedičkou firmy Swarowsky Fionou. Haiderovo súkromie novinári rešpektovali. „Sexuálne záľuby, ak sú legálne, sú súkromná záležitosť aj u politikov a navyše Haider nikdy neútočil na homosexuálov, či bisexuálov,“ vysvetľovali zhodne viacerí rakúski novinári.

Mnohé na túto tému vysvetlil denník Die Presse v článsku s titulkom: Haider je teplý? Kto to chce vedieť? Autor materiálu vysvetľoval, že písať o Haiderovej homosexualite a jeho dvojitom živote by mohlo pokaziť vzťah verejnosti k tejto skupine a to nikto nechce.

Zaujímavá úvaha o človeku, ktorý inak útočil na všetkých a médiá mu na to dali obrovský priestor. Bývalému poľskému prezidentovi Lechovi Walesovi napríklad Haider za života odkázal, že je „viac široký ako vysoký“, bývalého rakúskeho eurokomisára Franza Fischlera označil za „zradcu vlasti“ a o prezidentovi izraelskej kultúrnej obce vo Viedni Arielovi Muzicantovi tvrdil, že nechápe, ako „môže niekto, kto sa volá Ariel, mať toľko masla na hlave“. A nešetril ani rakúskeho ústavného sudcu Ludwiga Adamovicha. „Keď sa už niekto volá Adamovich, treba sa najprv opýtať, či má vôbec povolenie na pobyt.“

Jörg Haider polarizoval rakúsku spoločnosť takmer tridsať rokov. Nadával politikom, velebil nacizmus, kriminalizoval cudzincov a strašil lacnou pracovnou silou z Východu. To všetko si o ňom ľudia prečítali doma i ďaleko za hranicami Rakúska. Téma, ktorá by bola povedala viac o ňom samotnom, ostala pre verejnosť utajená. A už asi zostane.