BRATISLAVA. Býva nepríjemná, ale takmer neškodná. Teraz hrozí svojou smrtiacou podobou. Pravidelný historický cyklus chrípky vrcholí a vírus môže prepuknúť do pandémie a zasiahnuť aj nás už čoskoro.

„Nie je otázka, či príde pandémia, ale kedy príde,“ povedala riaditeľka Kancelárie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) na Slovensku Darina Sedláková. Najbližšiu pandémiu chrípky do piatich rokov predpovedá aj slovenské ministerstvo zdravotníctva.

Pandémiu môže naštartovať doteraz nepoznaný vírus, ktorý sa podľa odborníkov vyvinie z vtáčej chrípky. Takýto vírus môže aj zabíjať.

V príprave na pandémiu Slovensko zatiaľ prijalo pandemický plán a nakúpilo antivirotiká, lieky proti pandemickému vírusu. Rezervu však nemáme pre všetkých.

Chránime najslabších

Štát myslel prednostne na deti a starších ľudí s dýchacími ťažkosťami. Antivirotiká by mali dostať aj rizikové profesie nasadené počas pandémie, napríklad lekári.

Okrem antivirotík od minulého roka existujú aj výrazne účinnejšie prepandemické vakcíny. Tie po dvoch dávkach zabezpečujú takmer stopercentnú ochranu. Prepandemiká Slovensko zatiaľ nenakúpilo.

„Keď sme rátali, že by každý občan dostal jednu prepandemickú a druhú pandemickú vakcínu, tak by to bolo niekoľko miliárd,“ hovorí Anton Tencer, tajomník Pandemickej komisie.

Plán na ich nákup komisia tento týždeň predložila ministrovi zdravotníctva Richardovi Rašimu. Ten ho chce na rokovanie vlády predložiť až po prerokovaní na ministerstve. Zatiaľ nie je jasné, kedy to bude.

Prepandemiká odborníkov rozdeľujú. Niektorí upozorňujú, že ich záručná doba môže vypršať skôr, ako by sme ich použili.

Účinné, ale sporné

„Slovensko vakcínu zatiaľ neobjednalo, aby nedošlo k jej expirácii pred pandémiou,“ povedala hovorkyňa rezortu zdravotníctva Silvia Horváthová.

Český odborník na očkovanie Jiří Beran však tvrdí, že záruka vakcíny sa dá predlžovať skladovaním v dvoch oddelených zložkách. K zmiešaniu by mohlo prísť až tesne pred použitím.

Navyše, jednu z týchto zložiek je možné podľa epidemio­lóga Jána Mikasa meniť podľa toho, ako by vírus chrípky mutoval.

Odborníci sa však zhodujú na tom, že pomôcť zmierniť následky pandémie môže aj bežné očkovanie proti sezónnej chrípke, dostupné aj u nás. Na Slovensku je ale zaočkovaných len zhruba 16 percent populácie.

Núdzový stav nás izoluje

Po vypuknutí chrípkovej pandémie môže vláda obmedziť niektoré základné ľudské práva.

Ulice sú vyľudnené, školy zatvorené a deti majú nútené prázdniny. Vystrašené tváre tých, ktorí chorobe zatiaľ unikli, zakrývajú rúšky. Ani taký scenár sa nedá vylúčiť, ak vo svete vypukne pandémia chrípky a zasiahne aj Slovensko.

Ak by platil núdzový stav, štát si môže dovoliť oveľa viac. Zakáže vám chodiť do kina, divadla či na futbalové zápasy, na reštauráciu rovno zabudnite.

To všetko môže vláda obmedziť, aby zabránila ďalšiemu šíreniu vírusu a ochránila životy a zdravie ľudí. V prípade pandémie môže podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu siahnuť aj na základné ľudské práva.

V noci platí zákaz vychádzania a na niektoré miesta sa nedostanete vôbec. Na ulici by ste mohli stretávať oveľa častejšie hliadky polície a možno aj vojakov povolaných zo zálohy. Armádne a nemocničné poľné stany môžu vyrásť aj na vašej záhrade, do obývačky vám nasťahujú rodinu evakuovanú z krízovej oblasti. A jediné, čo môžete robiť, je strpieť to. Takýto stav môže trvať až 90 dní.

„Štát prevezme informačnú povinnosť. Už sú pripravené určité scenáre, čo sa bude hovoriť národu,“ popisuje núdzový stav v prípade pandémie Anton Tencer, tajomník Pandemickej komisie vlády.

„Vyhlásenie núdzového stavu nemôže byť dôvodom pre akékoľvek cenzúrne opatrenia, pretože by to bolo v rozpore s ústavou,“ vysvetľuje ústavný právnik Radoslav Procházka.

Cenzúru zákon pripúšťa až pri vyhlásení výnimočného stavu v prípade drancovania a pouličných nepokojov.

„Do práce sa bude chodiť ďalej, ale ľudia nebudú môcť jesť v reštauráciách a jedálňach. Jedlo si budú nosiť z domu. V hromadných dopravných prostriedkoch budú musieť používať rúšky na ústach,“ hovorí Tencer. Pocítia to podľa neho aj veľké obchody, ktoré by prioritne mohli predávať iba základné potraviny, aby sa v nich ľudia neschádzali masovo.

(jkr, juk)

Pandémie chrípky vykynožili milióny

V minulom storočí vo svete chrípka masovo zabíjala trikrát. Najviac obetí si vyžiadala v roku 1918.

Straty na životoch pri pandémiách chrípky sú porovnateľné s počtom obetí vojnových konfliktov. Zatiaľ najviac obetí si vyžiadala španielska chrípka, zo začiatku minulého storočia, počas ktorej zomrelo viac ľudí, ako v prvej svetovej vojne.

Meno dostala po krajine, kde zabila najviac ľudí. V Španielsku to bolo až osem miliónov. Najviac obetí si vybrala medzi mladými ľuďmi. Epidémiu pravdepodobne priniesli vojaci zo Spojených štátov.

V roku 1957 prišla pandémia z Číny, známa ako ázijská chrípka. Zabíjala najmä deti.

Zatiaľ posledná hongonská chrípka z roku 1968 výrazne postihla aj susedné Poľsko, kde na ňu ochoreli štyri milióny ľudí.

Od roku 1580 svet zažil 31 chrípkových epidémií. Pandémia sa tak vracia v intervale 11 až 40 rokov. Presne 40 rokov už neudrela. Viacnásobné šírenie vtáčej chrípky v posledných rokoch nikdy neprerástlo do pandémie.(jkr)

20. storočie

1918 – Španielska chrípka 40 - 50 miliónov obetí.

1957: Ázijská chrípka 2 milióny obetí.

1968: Hongkonská chrípka 1 milión obetí.

Zdroj:odhady WHO

Po víruse prišli Rusi

Chrípková epidémia v roku 1968 prišla nečakane a rýchlo. Počas niekoľkých dní boli čakárne na prasknutie, lekári slúžili dni aj noci.

V roku 1968 dorazili do Československa vojská Varšavskej zmluvy – to je tragédia, na ktorú Slovensko ešte nezabudlo. No magický osmičkový rok prichystal ešte jednu pohromu, chrípkovú epidémiu.

Mária Turanová bola mladá obvodná lekárka v Kremnici. „Neexistovalo očkovanie proti chrípke a tak choroba kosila zaradom,“ spomína na vyčerpávajúce dni epidémie. Šťastím bolo, že ako rýchlo chrípka prišla, tak rýchlo aj odišla.

Dnes sa jej najprv vybavia čakárne plné chorých a zaskočených ľudí. Hlavný nápor mohol trvať dva až tri týždne. „To sme boli takí vyčerpaní, že viac by sme možno neuniesli. Človek nemal čas myslieť na seba, bolo treba hasiť neobvyklú situáciu.“

Obvody boli vtedy veľké, v Kremnici ich mali medzi sebou rozdelené traja lekári a niekoľko závodných. Slúžili nielen v ambulancii a pohotovosti, ale aj počas žurnálových služieb. Bol to čas medzi koncom služieb v ambulanciách a začiatkom pohotovostí. Non stop služby lekárov vyčerpávali a najviac sa báli, že chrípka zloží do postele aj niektorého z nich.

Hoci sa robila osveta, mnohým ľuďom to bolo proti ochoreniu málo platné. Popri prudkých horúčkach, bolestiach svalov a hlavy sa u niektorých objavili aj ochorenia dýchacích ciest.

„Liečba bola podobná ako dnes. Zaľahnúť do postele a chorobu poriadne vyležať. Až v prípade komplikovaných ochorení sme nasadzovali antibiotiká. Ich výber bol v tom čase podstatne menší ako dnes, no na druhej strane mám pocit, že imunitný systém ľudí bol silnejší. Lepšie dokázali s ochorením zabojovať.“

Kveta Fajčíková

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Autor: Ján Krempaský