Čo ste si pomysleli, keď sa v čase slovenského náporu Poliaci ujali vedenia?

„Nebolo to jednoduché. Veľa nechýbalo a po zápase by sme boli sklamaní. Situáciu sme však uniesli, dali sme dva góly. Výborne sme to zvládli. Pre divákov na štadióne i pred televíznymi obrazovkami sme pripravili taký emotívny zážitok, že všetci mohli byť spokojní.“

Paradoxne, práve pred gólmi ste mali štvrťhodinu, keď vás nebolo vidieť. Nerozprávali ste sa s trénerom, že vás vystrieda?

„Terén bol skutočne ťažký, mal som aj šrámy, pobolievala ma noha. Ale chcel som zostať na ihrisku, veril som, že sa dostanem do gólovej príležitosti. Nakoniec prišla taká pološanca. Ale nie je to len moja zásluha, boli tam spoluhráči Robo Vittek a Martin Jakubko, ktorí zabojovali, Jano Kozák donútil súpera urobiť chybu.“

Čo vám za stavu 2:1 prechádzalo mysľou?

„Mal som radosť, dobrý pocit a cítil som zadosťučinenie. Reprezentácii sa herne ani výsledkovo nedarilo. Bol som rád, že práve mne sa podarilo otočiť to, navyše na Slovane, kde som v minulosti vôbec nemal najlepšie obdobie.“

V minulosti bývalo pravidlom, že slovenský tím sa nedokázal pozviechať po nepriaznivom vývoji. Teraz sa stal pravý opak. Čomu to pripisujete?

„Hráč i mužstvo potrebujú vždy aj šťastie. V závere sme to šťastíčko mali. Dostali sme sa do šancí. Išli sme do nich vyslovene silou a každý do toho dal posledné sily. Šance sme využili, nuž môžeme byť s naším vystúpením naozaj veľmi spokojní.“

Po zápase v San Maríne sme sa rozprávali o tom, že tri z vašich štyroch gólov v reprezentácii ste dali práve proti nim. Teraz konečne prišli aj proti silnému súperovi. Splnila sa vám túžba?

„Robil som si z toho vtipy, že musím hrať iba proti San Marínu. Chcel som dokázať trénerovi a všetkým, že do reprezentácie patrím a odovzdám všetko. V stredu večer to urobil, myslím si, každý na ihrisku. Eliminovali sme najmä tvorcu poľskej hry Rogera Guerreiru, o ktorého sa fantasticky postaral Rado Zabavník.“

Vedieme skupinu a prezimujeme na prvom mieste. Čo z toho vyplýva pre slovenský tím?

„To, že sme na koni a musíme ďalej poctivo pracovať. Šťastie sme si priklonili a musíme si ho udržať čo najdlhšie.“

Svitá na lepšie časy v slovenskom futbale?

„Každý z nás urobí maximum, aby prišli. V podstate sú už tu a treba v tom pokračovať. Musí byť lepšie. Začnú sa stavať štadióny, čo tiež pomôže zlepšiť futbal u nás. Škoda, že kvalifikácia nepokračuje teraz na jeseň. Možno by sme si vychutnali aj plný štadión.“

Nakoniec si diváci našli cestu na Tehelné pole v nečakane hojnom počte. Bude symbióza medzi mužstvom a divákmi v budúcnosti ešte silnejšia?

„Myslím, že je správny čas, aby prišli na štadión aj ľudia, ktorí mali doteraz zábrany. A povzbudili tých, čo sú na ihrisku. Divák môže pomôcť futbalu významnými percentami. Fanúšikov si treba získať. My sme hrali so srdcom, nech aj oni povzbudzujú so srdcom. Potom budeme jedna rodina.“

Má dcérku i poľský skalp

Pôvodne nebol v kádri a napokon hral v základnej zostave. A patril medzi najlepších na ihrisku. Radoslav Zabavník.

„Som rád, pretože som stihol všetko. V rodinnom živote i futbalovom. Minulý piatok sa nám s manželkou Dankou narodila dcérka Šarlota a teraz zase skvelý zápas. Spoluhráči dali mne aj jej skvelý darček,“ žiaril šťastím obranca Tereku Groznyj.

„Verím, že na nás bude chodiť od zápasu k zápasu viac divákov a my sa im odvďačíme takýmto výkonom i výsledkom,“ dodal Radoslav Zabavník (na snímke Vladimíra Šimíčka). „Lepšie sa hrá pred takými divákmi.“

Tréner Vladimír Weiss zvažoval v zložení tímu takmer do posledných chvíľ viac alternatív a rozhodol sa zaradiť doň aj Zabavníka. Ako sa ukázalo, bol to výborný ťah. Okrem defenzívnych povinností dokázal výrazne podporiť aj útočnú fázu.

„Hoci vo chvíľach, keď sme dávali góly, som nebol na ihrisku, som rád, že chlapci zabojovali. Víťazstvo venujem dcérke, rodine a všetkým fanúšikom slovenského futbalu,“ vyslovil sa Zabavník.

Aj jemu sa dobre pozerá na tabuľku 3. kvalifikačnej skupiny.

„Je to dobrý pocit, že budeme zimovať na prvom mieste a je veľká šanca na postup. Verím, že sa nám podarí zvládnuť ďalšie ťažké zápasy s Českom, Slovinskom i Poľskom. Bude to náročné, no verím, že v konečnom dôsledku potešíme slovenského diváka.“

Reprezentanti zdolali tím, ktorý bol v kvalifikácii nasadený z vyššieho miesta ako oni, prvý raz po jedenástich rokoch. „Prišli sem sebavedomí a ja som rád, že sme ich poslali k zemi. Šanca aj vďaka tomu žije, teraz máme rozohratú kvalifikáciu vynikajúco a vari už postúpime na majstrovstvá sveta,“ vyslovil želanie Zabavník.

(hla, kt)