MIKUŠOVCE. Pred troma rokmi si v Základnej škole v Mikušovciach neďaleko Trenčína povedali, že školskú knižnicu „postavia na nohy“. Bola rozdelená na učiteľskú a žiacku časť, a každú spravovala iná učiteľka.
Úplne nevhodne, v uzatvorených skriniach, sa skladovali knihy pre žiakov. „Knihy boli neprehľadne uložené, rôznorodosť titulov bola nedostačujúca a deti neoslovovali. A tak sme sa rozhodli pre veľkú reorganizáciu,“ spomína Mária Pagáčová, riaditeľka školy.
S knihou okolo sveta
Dnes už spojená knižnica sídli v priestrannej učebni, vďaka peniazom z projektov na rozvoj školských knižníc má elektronickú evidenciu fondu a výpožičiek, pribudli do nej nové knihy pre učiteľov aj žiakov. Je v nej 2 459 kníh, 85 výučbových videokaziet, CD, DVD, počítač pripojený na internet, ale aj 20 oddychových vankúšikov.
Čitateľský maratón v deň otvorenia odštartovala aj Anna Krajčíková, učiteľka na dôchodku, ktorá v škole učila 32 rokov a viedla obecnú aj školskú knižnicu. „Každý čitateľ, ktorý sa zapojil, sa podpísal do malej knižočky, a tak sme vytvorili symbolickú cestu čitateľov,“ povedala Zuzana Jánošíková, vtedajšia knihovníčka.
Rozprávky na oddych
Na školskú knižnicu si privykajú aj deti z materskej školy. Žiaci tretích až piatych ročníkov im dvakrát v týždni chodia čítať rozprávky pred poludňajším oddychom.
Do knižnice chodia aj mamičky s deťmi na materskej dovolenke. „Ukázali sme im, ako blízko môžu mať k sebe počítač a kniha, pokúsili sme sa mamičky zbaviť „strachu“ z počítačov,“ hovorí Mária Pagáčová.
Vďaka rozprávaniu starých rodičov zase vzniklo dielko, ktoré opisuje život na vidieku.
Nazvali ju Ovenka
Martina Suchánková, ktorá bola knihovníčkou až do konca septembra, v knižnici podchvíľou organizovala rôzne súťaže, kvízy, zábavné popoludnia. Na jednom z nich deti knižnicu pomenovali na Ovenka, čo je slovná hračka odvodená od názvu obce Mikuš-ovce.
„Naša knižnica dnes už stojí pevne na nohách. Ale vieme, že je len na nás, či sa staneme jej sprievodcami a pomocníkmi na ceste za čitateľom, alebo ju necháme zostarnúť a opäť padnúť na kolená,“ hovorí riaditeľka.
Autor: Jarmila Horáková
