BRATISLAVA. Čo by deti prilákalo vziať do rúk knihu a prečítať si ju, lámu si hlavy už niekoľko rokov odborníci. Napríklad Staromestská knižnica v Bratislave už štvrtý rok pripravuje veľkú čitateľskú súťaž Čítam, čítaš, čítate.
Beh na dlhé trate
Riaditeľka knižnice Judita Kopáčiková hovorí, že výsledky sa už dostavujú. Vlani sa jej už zúčastnilo takmer 800 detí, dokonca s poruchami čítania a učenia. Je to ale beh na dlhé trate, tvrdí.
Zistiť, ako mladí trávia voľný čas, aký vzťah majú ku knihám a k čítaniu, ako využívajú služby knižníc a čo pre nich knihy znamenajú, sa podujali verejné knižnice bratislavskej župy a Malokarpatská knižnica v Pezinku v spolupráci s katedrou knižničnej a informačnej vedy Filozofickej fakulty UK v Bratislave.
V októbri a novembri urobia anonymný dotazníkový prieskum pre žiakov 8. a 9. ročníkov základných škôl a 2. ročníkov stredných škôl zameraný na čítanie, vzťah ku knihám a využívanie služieb knižníc. Dotazník obsahuje 50 otázok a vyplniť by ho malo 1 500 žiakov.
Kopáčiková hovorí, že prieskum robia aj preto, aby vedeli nasmerovať služby knižníc aj na kritickú vekovú kategóriu 14- až 18-ročných.
Rozvoj fantázie
Čítanie je zručnosť, ktorú dieťa potrebuje pre úspešný život, hovorí psychologička Dagmar Kopčanová. Otvára mu svet poznania, inšpiruje a motivuje. Čítanie obohacuje jeho vnútorný svet, ale aj slovnú zásobu. Dobrý čitateľ má podľa nej menej problémov aj s gramatickou stránkou materinského jazyka.
Učiteľka Gabriela Gapjorová zo Základnej školy v Trstenej na Hviezdoslavovej ulici používa priestory školskej knižnice často a rada.
Aj tento utorok jej tretiaci klasické lavice vymenili za fitlopty v knižnici. Hodina literatúry mala podobu čitateľskej dielne s uvoľnenejšou atmosférou. Na rade boli príbehy z knižky O psíčkovi a mačičke.
Každé dieťa si číta svojím tempom, potom si ide k učiteľke po úlohy, ktoré sa týkali prečítaného. „Tak zistím, či deti čítajú s porozumením, či vedia text nielen analyzovať, ale aj dedukovať závery,“ hovorí Gapjorová.
Knižnicu využíva najčastejšie na mimočítankové čítanie. „Vyberáme si vhodné knihy, ktorých máme na spoločné čítanie na počet detí dosť. Dievčatá siahajú po dievčenských románoch, chlapci po detektívkach.“
Cez projekty do čitární
Školáci z malotriednej Základnej školy v Poľnom Kesove už čítajú pravidelne. Ich učiteľka Jarmila Adamovská povedala, že odkedy vyhrali prvé miesto v súťaži Medzinárodný deň školských knižníc, stúpol medzi deťmi záujem o čítanie.
Súťaž vyhrali s projektom Hľadáme 7 divov Slovenska. Zozbierali informácie o slovenských pohoriach, hradoch, prírodných zaujímavostiach, o slovenských povestiach, pomohli im príslovia, porekadlá, ale aj ľudové rozprávky a osobnosti našej histórie.
Podobnú skúsenosť majú aj v Základnej škole na Škultétyho ulici v Nitre. Keď sa im podarilo dvadsaťročnej školskej knižnici vrátiť dôstojné miesto a dokázali ju premeniť na čarovnú čitáreň, ktorú vyhľadávajú žiaci zo sídliska, zvýšil sa im počet pravidelných čitateľov na dvojnásobok.
Učiteľka Renáta Titková povedala, že tak položili „základnú tehličku“ k tomu, aby deti čítali.
„Prebúdzanie záujmu o literatúru nemôže byť len jednorazovou záležitosťou, je to dlhodobý proces. Nám sa podarilo a dnes nie je výnimkou, že do knižnice chodia aj bývalí žiaci. Vlastníme encyklopédie, aké nemá ani mestská knižnica“ tvrdí Daniela Žovinová zo Základnej školy v Krásne nad Kysucou.
Vysokoškolákom dnes hrozí informačný šum
V akademických knižniciach sa dnes komunikuje ináč ako pred rokmi, keď bolo nutné každú knihu si fyzicky zohnať.
Akademickú knižnicu musí mať zo zákona každá vysoká škola na Slovensku.
Dvojaký tlak
Akademické knižnice prešli v posledných rokoch najdynamickejšími zmenami. Ostala v nich síce časť klasických služieb, ako sú výpožičky, štúdium v študovni či rešeršné služby, ale pridali sa k nim aj nové, ktoré užívatelia očakávajú.
Ing. Silvia Stasselová, vedúca Knižnice a informačného centra na Stavebnej fakulte Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, ktorá je aj predsedníčkou Spolku slovenských knihovníkov, hovorí, že akademické knižnice sú dnes pod dvojakým tlakom. Musia vyhovieť používateľom uprednostňujúcim tlačené formy publikácií a časopisov, a zároveň stále narastajúcej skupine moderných a technologicky zdatných používateľov.
V študovni aj laptop
Knižnica a informačné centrum Stavebnej fakulty STU prešli v roku 2003 kompletnou rekonštrukciou. Dnes je jednou z najmodernejších akademických knižníc na Slovensku. Počas akademického roka knižnicu navštívi asi 50-tisíc študentov.
V databázovom centre študovne dnes návštevníci knižnice môžu pracovať na pracovných staniciach knižnice, ale už aj nezávisle na svojich vlastných laptopoch a pripájať sa do databáz.
V akademických knižniciach sa dnes ináč komunikuje s užívateľom, hľadajú sa k nemu moderné komunikačné cesty. „Snažíme sa prichádzať s novými nápadmi, pripravujeme im rôzne odborové brány, kde si nájdu informácie už predpripravené,“ povedala Stasselová.
Možností je veľa, študenta treba zorientovať, ako ich využiť. Môže sa mu totiž stať, že bude zahltený „informačným šumom“.
(or)
Internet učebnice nenahradí
Akademické knižnice fakúlt či vysokých škôl nevyužívajú všetci študenti rovnako.
Martin Vranovič je prvákom na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V škole sa ešte len rozbieha. Zatiaľ mu pri štúdiu vystačí knižnica na fakulte. Hovorí, že je to výhodné aj v tom, že do študovne môže odbehnúť aj medzi seminármi a porobí si, čo potrebuje na počítači aj na internete.
Stanislava Zdurienčíková bude tento rok končiť Ekonomickú univerzitu, Fakultu hospodárskej informatiky a priznáva sa, že prvýkrát využila akademickú knižnicu na univerzite až v treťom ročníku. „Potrebovala som literatúru k bakalárskej práci a chcela som si pozrieť aj niektoré staršie práce,“ povedala.
Ináč si knihy kupovala alebo požičiavala medzi spolužiakmi.
Iveta Móžiová, ktorá študuje druhý rok angličtinu a nemčinu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského, má najlepšie skúsenosti s Univerzitnou knižnicou.
Nájde v nej všetko čo potrebuje, prijateľné je aj 100–korunové členské. Knižnicu na katedre vyskúšala, ale sklamala ju. Mnoho odborných kníh si kupuje.
(or)
Knižnice vznikali od 16. storočia
Prvá zmienka o školských knižniciach pochádza zo začiatku 16. storočia.
Ich vzniku napomohol rozvoj humanizmu a renesancia.
Boli súčasťou cirkevného školského zariadenia, zaraďujú sa medzi cirkevné knižnice.
