LOMNIČKA. Obyvatelia obce Lomnička v okrese Stará Ľubovňa prežívajú krušné týždne. Niet azda rodiny, v ktorej by zákerná žltačka nepostihla aspoň jedného člena.
Za posledných pár dní nadobudla rozmery epidémie, akú si Slovensko nepamätá. Včera, vo Svetový deň umývania rúk, diagnostikovali „chorobu špinavých rúk“ v ďalších desiatkach prípadov.
Chlór nestačí
Žltačka obrátila dedinu hore nohami. Rodičia sa boja o svoje deti a jasne to dávajú aj najavo.
„Hygienici nám tu nosia chlorid, aby sme si umývali ruky. Ale to nestačí. Všetko mali dezinfikovať. Už keď prvé decko ochorelo, mali všetkých zaočkovať. Teraz je neskoro,“ myslí si matka štyroch detí. Zatiaľ sú všetky zdravé, ale či budú aj zajtra, nikto nevie.
„Potrebujeme robotu, a nie chlór!“ kričí rázne muž v montérkach.
Aj keď je v obci vodovod, jeho dom je bez pitnej vody. „Zastavili vodu, bo neplatím. Ale z čoho mám platiť? Deti sa potrebujú najskôr najesť. Aj elektriku treba zaplatiť. A z podpory sa to nedá.“
Domáci velebia minulý režim. „Každý musel robiť. Aj ten, kto nechcel. Ináč by išiel do basy. Načo nám je demokracia, keď všetci tí demokrati na nás kašlú?“
Každodenný boj
V Lomničke žije 2100 obyvateľov, z toho je iba šestnásť Nerómov. Viac ako polovicu osadenstva tvoria deti. Každoročne oslavujú približne v stovke rómskych rodín ďalší prírastok.
„Stačí sa po obci prejsť. Bola to len otázka času, kedy to vypukne,“ hovorí riaditeľka základnej školy Janka Hanečáková.
Deti sa motajú krížom-krážom po ulici, len tak postávajú pred školou a obecným úradom, hrajú sa v potoku. Keď príde do obce nový neznámy „gádžo“, zavesia sa naňho ako strapec. Pýtajú korunu, žuvačku, cigaretu.
„Je to každodenný boj s chudobou, hladom, špinou, právnou nevedomosťou,“ hovorí riaditeľka a zároveň poradkyňa starostu.
Rodáčka z obce dokonale pozná miestne pomery.
Krízový štáb od stola
Včera mal priamo v Lomničke zasadať krízový štáb. Najskôr predpoludním, potom popoludní. Na obecnom úrade sa zišli poslanci, ale čakali márne.
Popoludní nakoniec prišiel aspoň pokyn zhora. Telefonicky dostali od prednostu Obvodného úradu v Starej Ľubovni a predsedu krízového štábu Dušana Krivoňáka informáciu, že v obci majú vyhlásiť mimoriadny stav.
„Bol tu akurát štáb jednej televízie. Aj to len na začiatku dediny, aby sa nenakazili. Z krízového štábu doteraz do obce nikto nevstúpil. Rozhodovať od stola sa nedá. Úrady úplne zlyhali,“ hovorí Hanečáková.
Vyhlásenie napísali na počítači a po policajtovi poslali starostovi. Aj on ochorel. Ale nie na žltačku, jemu sa táto choroba vyhla.
Zmena pomerov
Lomničku ešte počas vojny obývali karpatskí Nemci. Posledná rodina sa vysťahovala po vojne, v auguste 1945. Po odsune sa do uvoľnených skonfiškovaných domov nasťahovali ľudia z okolia.
„Ešte v sedemdesiatych rokoch bol pomer obyvateľov opačný – 90 percent Nerómov, zvyšok Rómovia. Žili na dolnom konci. Komunisti ich chceli asimilovať. A tak vykupovali domy od bielych. A bieli ich radi predali. Veď na skonfiškovaných majetkoch zarobili. Postavili si domy v Podolínci. To bol koniec. Bývalý režim dostal Rómov tam, kde sú dnes,“ hovorí riaditeľka.
Bielu menšinu v obci tvoria starí ľudia.
„Je to tu peklo. Radšej by som bol už tam, na druhom svete,“ smutne vraví sivovlasý starší pán.
Zdravotníci: Takúto epidémiu sme ešte nezažili
O príčinách explózie žltačky na východe hovorí vedúca oddelenia epidemiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Starej Ľubovni ŠTEFÁNIA KOLCÚNOVÁ.
Ako si vysvetľujete, že epidémia naplno prepukla práve v Lomničke?
„Až na ojedinelé ochorenia sa tam nevyskytla epidémia asi tridsať rokov. To bolo možno kľúčové. V obciach či osadách, kde boli v minulosti epidémie, sú ľudia voči vírusu imúnni.“
Miestni dávajú žltačku do súvisu s júlovými povodňami. Môžu mať pravdu?
„Prvé ochorenia sme zaznamenali pred záplavami v rómskej osade v obci Kolačkov. Všetkých obyvateľov vtedy evakuovali na obecný úrad. Kontakt zdravých a nakazených ľudí zrejme prispel k rozšíreniu nákazy. Po záplavách počet ochorení v Kolačkove stúpol. Do Lomničky chorobu pravdepodobne preniesli niektoré rodiny.“
V Kolačkove bola epidémia pred deviatimi rokmi. Ako je možné, že sa znovu zopakovala, keď ľudia boli zaočkovaní?
„Žltačka typu A sa opakuje v osem až desaťročných intervaloch. V Kolačkove napríklad teraz neochoreli deti staršie ako desať rokov, teda tie, ktoré boli v predchádzajúcej epidémii imunizované. Choroba postihla mladšiu vekovú kategóriu.“
Očkovali ste aj deti v Lomničke?
„Spočiatku sme v Lomničke zaznamenali dve-tri ochorenia denne. Po ďalšom výskyte ochorenia zhruba pred troma týždňami sme začali očkovať deti v škôlke. A tie sú teraz choré.“
Nezačali ste neskoro?
„Deti boli pravdepodobne infikované už v čase, keď sme ich očkovali alebo tesne po očkovaní. Žltačka má pomerne dlhú inkubačnú lehotu. Človek, ktorý sa nakazí, nemusí o tom vedieť päťdesiat dní. Zrejme práve očkovanie proces urýchlilo.“
Nemali zdravotníci už pri výskyte prvých prípadov odobrať vzorky krvi a moču, podľa ktorých sa dá žltačka diagnostikovať?
„Moč sme vyšetrovali pred očkovaním. Vtedy vyzeral negatívny. Kým by sme čakali na vyšetrenie krvi, trvalo by to niekoľko dní.“
Minulý týždeň bola škola v Lomničke zavretá, od pondelka sa deti učia. Nemôže to ešte viac rozšíriť epidémiu?
„Rozhodnutie zavrieť školu išlo mimo nás, aj keď sme o tom vedeli. Neboli sme za. Keď deti nie sú v škole, ale voľne sa pohybujú po obci či v okolí, nákaza sa môže šíriť rýchlejšie.“
Kulminuje už epidémia alebo hrozí jej ďalšie šírenie?
„Ťažko povedať, aký bude ďalší priebeh. Takúto epidémiu sme ešte nezažili. Podstatné je, aby všetci prísne dodržiavali hygienu. Choroba sa nešíri vzduchom, ale kontaktom.“
Mikuláš Jesenský
Západ je chorý menej
Východné Slovensko, stredné a potom západné a Bratislava - asi tak sa dá zostaviť rebríček regiónov podľa ohrozenia infekciou žltačky typu A.
Rozdiely vo výskyte žltačky na Slovensku sú značné. Najčastejšie sa s ňou stretávajú východniari.
Bratislava ako miesto, do ktorého prichádza veľa ľudí z iných regiónov, je v tejto chvíli v špecifickej situácii, hovorí epidemiologička Jarmila Pertináčová. Nedá sa totiž vylúčiť, že v hlavnom meste by sa mohla stretnúť epidémia, ktorá je momentálne na východe, s tou, ktorá je už niekoľko týždňov v Česku.
Pretože žltačka má až 50-dňovú inkubačnú lehotu, môžu sa prvé ochorenia vyskytnúť v polovici novembra.
„Na východe Slovenska máme trvalo vysokú chorobnosť na žltačku,“ hovorí Pertináčová.
Hepatitída typu A tu podľa nej najviac postihuje rómske deti do deväť rokov, ktoré žijú v zlých sociálnych a hygienických podmienkach. Často bez kanalizácie a pitnej vody. Žltačka sa do ich organizmu dostáva najmä špinavými rukami.
Smerom na západ chorobnosť klesá a predlžuje sa aj cyklus jej zvýšeného výskytu medzi miestnym obyvateľstvom. Na strednom Slovensku sa pohybuje v rozmedzí dvoch až troch rokov. Na západnom Slovensku zvýšený výskyt ochorení na žltačku evidujú každých šesť rokov.
Najbližšie sa epidémia očakáva na budúci rok. Nie je ani záležitosťou detí, zasahuje najmä ľudí od 25 do 40 rokov. Pertináčová to vysvetľuje aj tým, že zatiaľ čo v súčasnosti sa deti už očkujú povinne, pre dospelých to neplatí a vakcinácia je dobrovoľná.
Ján Krempaský
;)
Kliknite - obrázok zväčšíte.
