PRAHA, BRATISLAVA. Atentát pred frankfurtským veľtrhom kníh. Aj tak spisovateľ Milan Kundera pre ČTK komentoval informácie o jeho minulosti.
„Ach, také pochabé výhovorky by sme od veľkého Majstra nečakali,“ komentoval jeho reakciu publicista časopisu Týden Jiří Peňas.
Nečakali by ich ani historici z Ústavu pre výskum totalitných režimov, ktorí dokument o Kunderovom udaní Miroslava Dvořáčka našli.
Konkrétne to bol Adam Hradílek, ktorý sa témou agentovchodcov, ktorým Dvořáček bol, zaoberal. Bratranec mu povedal, že ich vzdialená príbuzná Iva Militká by chcela poznať pravdu aj o svojom príbehu. Hradílek sa do toho vo voľnom čase pustil a z vyšetrovacieho spisu Dvořáčka vytiahol dokument o Kunderovi. Dvořáček si pre Kunderovo udanie odsedel trinásť rokov v ťažkom lágri.
Trápilo ju svedomie
Mladý idealista po nástupe komunistov v roku 1948 emigroval do Nemecka. Tam ho naverbovala západná tajná služba a vyslala na misiu do Prahy. Náhodné stretnutie s bývalou priateľkou jeho najlepšieho kamaráta Militkovou však zmarilo jeho plány. Po tom, čo ju v Prahe 14. marca 1950 zbadal z električky, rozbehol sa za ňou a požiadal ju, že si u nej uloží kufor. Takisto mal u nej prespať.
Keď sa však večer vrátil k nej na internát, čakali ho tam policajti. Celý život bol v tom, že ho udala Militká. Až po takmer šesťdesiatich rokoch Hradílek z českého Ústavu pre štúdium totalitných režimov zistil, že to bolo inak. Z dokumentu, ktorý našiel v odtajnených archívoch, vyplýva, že Dvořáčka udal 21ročný Milan Kundera.
O jeho príchode do Prahy sa dozvedel od Miroslava Dlaska, ktorému sa zverila jeho priateľka Militká. Kundera podľa spisu pred 16. hodinou prichádza na Obvodné oddelenie polície Praha 6 a o Dvořáčkovi, ktorého nikdy nevidel, hovorí Jaroslavovi Rosickému. Ten je pod dokumentom podpísaný.
Archív bezpečnostných zložiek ČR včera potvrdil, že išlo o reálneho policajta, ktorý tam v tom čase pracoval. Číslo na dokumente je tiež reálne. Vylučujú, že by mohlo ísť o falzifikát. Kundera udanie popiera.
„Väčšina ľudí, ktorí spolupracovali s komunistickou mocou a podieľali sa na jej upevňovaní v Československu, svoju vinu popiera,“ povedal SME Vojtech Ripka z Ústavu pre štúdium totalitných režimov.
„Či sa niekto za moje meno schoval, to neviem,“ povedal tiež Kundera. Ústavu verzia, že by sa niekto, napríklad Dlask za Kunderu na polícii vydával, nesedí. Kundera musel predložiť policajtovi občiansky preukaz. Risk, že niekto použije cudzí preukaz, bol v 50. rokoch podľa Ripku samovražedný krok.
ŠtB to nemusela vedieť
Mnohí českí komentátori si kladú otázku, prečo to komunisti nepoužili proti Kunderovi v období normalizácie. Mohlo mu to pokaziť morálny kredit, tak ako to hrozí dnes. Ripka však hovorí, že vtedy neexistoval žiadny elektronický systém, ktorý by umožnil plošné vyhľadávanie. Kundera to navyše oznámil ako neznámy študent FAMU a v čase normalizácie, keď emigroval do Francúzska, bol už slávny spisovateľ. Udával na obyčajnom oddelení polície a nie na ŠtB. Ripka tiež vylučuje, že by Kundera musel byť na dokumente podpísaný. „Hlásení tohto typu je strašne veľa.“
Historici čakali od Kunderu viac. Už pred mesiacom mu poslali fax, aby sa k veci vyjadril. Sú si istí, že mu prišiel, neodpovedal naň. Naopak, zaútočil na novinárov, že mu nedali priestor vyjadriť sa. „Kundera k sebareflexii, bohužiaľ, nemá chuť, i keď tým v tejto chvíli riskuje svoju povesť,“ napísal na stránke Respektu, ktorý prípad zverejnil, spoluautor hlavného článku Peter Třešňák.
Proti Kunderovi hovorí nielen dokument, ale aj samotná Militká. Potvrdila, že manžel jej o stretnutí s Kunderom povedal. Presvedčiť ju podľa Ripku, aby hovorila verejne, bolo ťažké, ale trápilo ju svedomie. Dodnes sa považuje za spolupáchateľku.
Samotná obeť a hrdina Dvořáček leží po mŕtvici doma vo Švédsku. Podľa jeho manželky Markéty Dvořáček Novák už nie je schopný sa vyjadriť. Dokument mu však po tom, čo jej ho dal Hradílek, stihla ukázať. Vie už, že ho neudala Militká.
„Pochopil to, ale nič to veľmi nemení. Iba mávol rukou. Je príliš neskoro,“ povedala jeho manželka New York Times.
