BRATISLAVA. Na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika pravdepodobne dva týždne nefungovalo navigačné zariadenie na navádzanie lietadiel na dráhu pri zníženej viditeľnosti. V hmlistých dňoch neprijímalo niektoré lety, ktoré inokedy bez problémov aj v hmle pristanú.
Zhruba štyri hodiny v pondelok meškal let z Košíc. „Kapitán nám oznámil, že viditeľnosť je len asi sto až stopäťdesiat metrov a bratislavské letisko nemá zariadenie, ktoré by umožňovalo pristávať aj v hmle,“ opisoval situáciu jeden z pasažierov.
Letecké spoločnosti pristávali v Budapešti či Viedni a pasažierov dopravovali autobusmi. Niekoľko letov presmerovali, ďalšie meškali či ich úplne zrušili. Namiesto Bratislavy sa odlietalo aj z Viedne, pretože lietadlá sa k nám nedostali.
Zažili to aj pasažieri spoločnosti Ryanair, ktorí v nedeľu po prílete z Dublinu márne krúžili nad bratislavským letiskom. Napokon pristáli v Budapešti. Spoločnosť Sky Europe musela do Viedne presmerovať lety z Paríža či Londýna.
Dráha pre zníženú viditeľnosť
Hovorca leteckej spoločnosti Sky Europe Tomáš Kika povedal, že dôvodom odklonu lietadiel boli pravdepodobne práce na jedinej zo štyroch bratislavských dráh, ktorá spĺňa podmienky takzvanej kategórie 3, nevyhnutné na pristávanie za zníženej viditeľnosti. Takáto dráha musí spĺňať prísne parametre dĺžky, povrchu či osvetlenia, musí byť vybavená špeciálnym pristávacím systémom - lúčom svetla, ktorý v hmle lietadlo automaticky navedie na dráhu. Pri dohľadnosti pod dvesto metrov môže lietadlo pristávať iba na takejto dráhe .
„Bratislavské letisko oznámilo, že od 1. do 30. októbra sa nebude dráha používať v podmienkach kategórie 3. Ak letisko neponúka takúto službu, nemôžeme pristávať, nie je to chyba leteckej spoločnosti,“ vysvetľuje Kika.
Letisko, ktoré po zrušení privatizácie premiérom Robertom Ficom ostalo v rukách štátu, včera odmietlo odpovedať na otázky o navigácii.
Lety menili aj České aerolínie. „Okrem pondelňajšej rannej linky do Bratislavy sme museli do Viedne odkloniť aj nedeľný nočný let z Las Palmas. Dôvodom bolo aj nefungujúce zariadenie pre presné prístrojové pristávanie,“ povedala hovorkyňa Daniela Hupáková.
Škoda sa nárokovať nedá
Letecké spoločnosti si podľa Kiku nemôžu od letiska nárokovať škodu. „Je to služba ktorú letisko ponúka, nedá sa však reklamovať.“ Na odškodnenie nemajú nárok ani cestujúci. „Počasie nevieme ovplyvniť,“ hovorí Kika.
Oznam o obmedzení používania dráhy v kategórii 3 zmizol z oznamov letových prevádzkových služieb v pondelok večer. Včera cez deň bola podľa meteorológov dohľadnosť v Bratislave už jeden kilometer.
Hmla vo Viedni priviedla Beatles
Výhodou bratislavského letiska je, že tam býva len zriedka hmla . V roku 1965 na ňom pristáli legendárny Beatles - letisko vo Viedni pre hmlu neprijímalo, a tak sa do Rakúska museli presunúť autami zo Slovenska.
Bratislava leží v údolí Dunaja a v meste prefukuje vietor, čo premiešava vzduch a netvoria sa tak často hmly, hovorí meteorológ Peter Jurčovič. Pre obdobie babieho leta je typické pokojné, bezveterné počasie, čo nahráva tvorbe hmly. A keď už vznikne, vo veľkých mestách so znečistenejším ovzduším sa aj lepšie drží. Hmlisté počasie by už v ďalších dňoch prevládať nemalo. „Pre oblačnosť nedôjde cez noc k takému poklesu teploty, pribudne dážď a bude veterno - to všetko hovorí proti hmlám,“ hovorí Jurčovič.
(mp)
Pilot: Vidíte len prístroje v kabíne
Letecká technika je na hmlu pripravená – lietadlo však potrebuje aj pilota, ktorý vie narábaťs programom, ktorý stroj privedie bezpečne na pristávaciu dráhu.
Páni, teraz si môžeme založiť ruky a pozerať sa, ako stroj dosadne na pristávaciu dráhu. Práve toto si so zveličením môžu povedať piloti, ak vedia, že ich stroj musí zosadnúť na zem v hmlistom počasí. V tejto situácii môžu spraviť jediné - zapnúť autopilota. Hmla nepripúšťa iné riešenie.
„Pristávanie v hustej hmle si vyžaduje veľmi presné palubné zariadenie s minimálne dvoma nezávislými autopilotmi, ktoré sa vzájomne kontrolujú, a certifikované pozemné zariadenie na navádzanie lietadla na dráhu,“ hovorí pilot Jozef Pivarči.
Hmla pre pilota nie je výzvou, v ktorej môže predviesť svoju zručnosť ako v prípade búrkových mračien, ktorým sa dá šikovne vyhnúť. Napriek stále lepšej technike sa totiž nič nemení na tom, že v hmle piloti takmer nič nevidia. „Pri pristávacej rýchlosti 200 kilometrov za hodinu v takomto počasí nevidíte na dráhu, ani na lúč, ktorý lietadlo navádza. Vidíte a kontrolujete len prístroje v kabíne lietadla.“
Pristávanie v hmle si okrem zložitých prístrojov v lietadle aj na zemi vyžaduje aj špeciálne vyškoleného pilota schopného kontrolovať automatické navádzanie lietadla prístrojmi. „Tak ako vodič, ktorý má oprávnenie na osobné auto, nemôže riadiť autobus, tak aj pilot musí mať špeciálne oprávnenie na vzlietanie a pristávanie za zníženej viditeľnosti,“ vysvetľuje hovorca spoločnosti Sky Europe Tomáš Kika. Ak pilot certifikát nemá, pri výrazne zníženej viditeľnosti na letisku pristáť nemôže, ani ak je letisko na pristávanie v takomto počasí uspôsobené.
(mp)
