BRATISLAVA. Koalícia sa dohodla na prioritách, ktoré navyše budú stáť 582 miliónov eur (17,5 miliardy korún). Úlohou ministra financií Jána Počiatka bolo nájsť na ne peniaze. Podľa návrhu štátneho rozpočtu, ktorý v pondelok chvíľu visel na internete, ich našiel. Pozorovateľlia ich reálnosť však spochybňujú.
Ministerstvo financií totiž ráta približne so 60 miliónmi eur navyše, ktoré má získať z výberu daní. Ďalších sto miliónov eur (3,013 miliardy korún), ktoré sú potrebné na krytie zvýšených rozpočtových výdavkov, sa má nájsť v ostatných príjmoch. Medzi ne patria napríklad príjmy z privatizácie či odpredaja nepotrebného štátneho majetku.
„Zvýšenie nedaňových príjmov nie je analyzovateľné. Daňové príjmy sú síce v súlade s prognózami, tie však nepočítali s možným spomalením ekonomiky pre recesiu v Európskej únii. Preto ich považujeme za ohrozenú.“ hovorí analytik INESS Radovan Ďurana.
Príliš veľké očakávania
Peniaze navyše by mal priniesť aj prestup sporiteľov z druhého piliera do Sociálnej poisťovne – až 229 miliónov eur (takmer 7 miliárd korún).
Sociálna poisťovňa ako súčasť verejného rozpočtu si totiž do svojho rozpočtu započítala, že z druhého piliera vystúpi 150-tisíc poistencov. Predpoklady ministerstva práce pritom pri otváraní piliera hovorili o rozmedzí medzi 30-tisíc až 150-tisíc sporiteľmi.
Vláda pri otváraní II. piliera ľudí vystrašila finančnou krízou. Včerajšie správy o finančných trhoch však boli viac ako uspokojivé. Ak sa budú trhy vyvíjať takto pozitívne, je pravdepodobné, že scenár o počte vystúpených sporiteľov sa nenaplní. „Z pohľadu vlády je takéto číslo pomerne optiministické. Ak počítajú so 150-tisíc odídencami, rozpočet Sociálnej poisťovne sa stane jedným z najväčších rizík návrhu verejného rozpočtu,“ povedal šéf Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren.
Ak sa totiž tento odhad nenaplní, hrozí podľa neho, že deficit verejných financií bude musieť vláda korigovať. „Nedosiahnutie želaného stavu sa prejaví vyšším schodkom fondu starobného poistenia a vyšším schodkom rozpočtu verejnej správy,“ povedal Ďurana. Predpokladá totiž, že z druhého piliera vystúpi menej ako stotisíc ľudí.
Rozpočet Sociálnej poisťovne ráta však aj s tým, že do druhého piliera naopak prestúpi 10tisíc sporiteľov. Pôvodne odhadovala 5 až 20tisíc. Ani táto kalkulácia nemusí byť podľa Chrena správna.
Neistotu okolo prestupov v II. pilieri potvrdil aj hovorca rezortu práce Michal Stuška: „Ide len o prognózu, na ktorú sa viaže veľmi veľa vplyvov, a tie je ťažké predpovedať.“
Sporné je aj to, že ministerstvo financií oproti augustovým prepočtom zvýšilo príjmy štátneho rozpočtu bez toho, že by zvýšilo odhad rastu hrubého domáceho produktu. Ten zostal na úrovni 6,5 percenta.
Už táto prognóza sa pozorovateľom zdá nadsadená. Svetová finančná kríza totiž Slovensko neobíde, čo sa prejaví v spomalení rastu, a teda aj v tvorbe zdrojov pre štátny rozpočet.
Preto malo byť ministerstvo financií pri odhade vývoja hrubého domáceho produktu opatrnejšie.
Spomalenie rastu napokon pripustil včera aj premiér.
Vieme, neodpovieme
Rovnakú otázku ako ministerstvo práce dostala aj Sociálna poisťovňa. Poslala aj totožnú odpoveď. „Vzhľadom na skutočnosť, že návrhom rozpočtu poisťovne sa bude zajtra zaoberať vláda, nebudeme sa zatiaľ k žiadnym otázkam vyjadrovať,“ povedala Lýdia Výborná z tlačového odboru poisťovne.
S akými príjmami do štátneho rozpočtu navyše počítate? Naša otázka smerovala ministerstvu financií. Jeho hovorca Miroslav Šmál aj štátny tajomník František Palko zaujali jednotné stanovisko. „Vieme, ale odpovieme až po rokovaní vlády.“ Teda dnes.