BRATISLAVA. Viac ako dve tretiny HDP vyspelých krajín generujú výdavky obyvateľstva, t.j. spotrebiteľov. Podstatná časť týchto výdavkov sa realizuje prostredníctvom úveru. Problémy so splácaním hypoték by sa u určitej časti obyvateľstva mohli premietnuť do zníženia spotreby s potenciálne katastrofálnymi následkami pre ekonomický rast.

Zásahy centrálnych bánk

Pokles spotrebiteľských výdavkov je preto omnoho väčším strašiakom ako samotné straty z nedobytných úverov. Centrálne banky v USA i niektorých iných krajinách si toto nebezpečenstvo uvedomujú. Inflačné nebezpečenstvo hodili za hlavu a usilovne zaplavujú finančné trhy stále lacnejšími peniazmi.

Krajiny, kde je previazanosť hypotekárneho trhu s reálnou ekonomikou nižšia (čo sú hlavne členovia eurozóny) si môžu dovoliť „naháňať dvoch zajacov naraz“ a okrem hrozby recesie bojovať aj proti rýchlo rastúcej inflácii. To nám vysvetľuje prečo americká centrálna banka znižuje úroky omnoho agresívnejšie ako európska.

Okrem toho sa zaručila za záväzky dvoch najväčších štátnych hypotekárnych agentúr, aby zabránila panike na trhu. Tento krok je hlavnou odlišnosťou proti vývoju v Japonsku, kde centrálna banka pristúpila k očisteniu finančného sektora od bremena dlhov až 15 rokov po krachu realitného trhu. Či to Amerike pomôže, to sa ešte uvidí.

Rast cien nehnuteľností sa spomaľuje

V globálnom meradle ceny nehnuteľností stále rastú, i keď pomalšie, ako pred rokom. Podľa údajov agentúry Knight Frank Residential Research, ktorá sa zameriava na výskum svetového trhu nehnuteľností, narástli v druhom kvartáli roka 2008 o 4,8 %, kým v rovnakom období minulého roku činil rast 6,1%. Ubudlo najmä krajín s dvojcifernými mierami rastu.

Rast cien nehnuteľností vo svete je však rozdelený veľmi nerovnomerne. Ešte do roku 2006 vykazovali vysoké miery nárastu cien najmä vyspelé krajiny, ako USA a Veľká Británia. Po krachu na trhu nehnuteľností sa pozornosť investorov presunula na rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky v Európe a Ázii.

Favoriti Bulharsko a Chorvátsko

K veľkým favoritom patrili pobaltské štáty, ale aj Bulharsko a Chorvátsko a štáty strednej Európy. Rast cien nehnuteľností v Pobaltí bol sprvu ťahaný vysokým ekonomickým rastom, neskôr však hlavne špekulatívnymi investíciami.To isté sa dá zrejme povedať aj o súčasných favoritoch Chorvátsku a Bulharsku, ktoré lákajú najmä investorov do cestovného ruchu. Po skúsenostiach s krachom podobných projektov v Španielsku je však otázne, nakoľko sú tieto projekty udržateľné.

Opodstatnený rast alebo cenová bublina?

Tak trochu prekvapujúco sa na čelo tabuliek dostáva Slovensko a Česko spolu s Ruskom a Hong Kongom. Je takýto vysoký rast cien nehnuteľností v našom regióne opodstatnený alebo ide o cenovú bublinu? Veď aj Slovensko je dnes súčasťou globálnej ekonomiky a aj na našom trhu nehnuteľností sme zaznamenali podobné javy, ktoré viedli k problémom v USA.

Autor: Sevisbrokers Finance