Alexander Lukašenko sa môže bez obáv vydať do svojich obľúbených Karlových Varov. Dosiaľ bol na zozname osôb, ktoré nemôžu dostať vstupné vízum do priestorov únie, teraz to už však neplatí.
Európska dvadsaťsedmička včera po dvoch rokoch zrušila zákaz cestovania pre skupinu bieloruských politikov vrátane samotného šéfa poslednej diktatúry v Európe.
Podmienečná sloboda cestovania
Stalo sa tak na základe hodnotenia nedávnych parlamentných volieb v Bielorusku, ktoré podľa medzinárodných pozorovateľov síce neboli slobodné a férové, zaznamenali však určitý pokrok. Minsk tiež prepustil posledných politických väzňov.
Zrušenie zákazu cestovať platí len na pol roka a jeho predĺženie únia podmieňuje tým, že Minsk bude pokračovať v uvoľňovaní politických pomerov v krajine.
Napríklad, že dá slobodu médiám v novom zákone. Pokiaľ sa tak nestane, návrat sankcií bude opäť na stole.
Lukašenko a ďalších štyridsať predstaviteľov režimu sa dostali na zoznam únie po prezidentských voľbách v roku 2006, ktorých výsledky boli zmanipulované a kampaň sprevádzali masívne represie opozície a zatýkania.
Päť osôb zo zoznamu napriek uvoľneniu sankcií do Európskej únie stále nemôže. Sú medzi nimi ľudia osobne zodpovední za dosiaľ nevyjasnené zmiznutie štyroch opozičných politikov v rokoch 1999 – 2000, ako aj šéfka bieloruskej volebnej komisie Lýdia Jarmošinová.
Obrana pred Ruskom
Zmrazený zostáva aj naďalej akýkoľvek majetok Lukašenka a jeho ľudí v európskych bankách.
„Síce sa cez tie malé krôčiky zasa povedalo, že nie je dôležité, kto sú kandidáti, ale kto vo voľbách spočítava hlasy. Je tu však otázka, aby sa Bielorusko nedostalo do úplnej závislosti od Ruska. Preto to ústretové gesto,“ povedal k včerajšiemu rozhodnutiu európskych ministrov zahraničia šéf českej diplomacie Karel Schwarzenberg.
Celkom otvorene pripustil, že kľúčovým na otvorenie európskej náruče bieloruskému režimu bol augustový vpád Ruska do Gruzínska a s tým súvisiaci záujem Západu pripútať k sebe ďalšie potenciálne ciele agresívnej ruskej politiky.
Bielorusko a Ukrajina sú medzi nimi na prvom mieste. „Musí nám byť jasné, že väčším pripútaním Bieloruska k Rusku sa nedostaví viac demokracie. Pokiaľ by sme nič neurobili, Bielorusko by sa mohlo stať súkromným majetkom Gazpromu,“ povedal Schwarzenberg.
„Musíme uplatňovať politiku cukru a biča. Aby sme prinútili Bielorusov niečo urobiť, musíme aj my niečo robiť,“ dodala šéfka zahraničných vzťahov Benita Ferrero-Waldnerová.
Bielorusko sa bojí krízy
Líder bieloruskej opozície Alexander Milinkievič schvaľuje uvoľnenie sankcií.
Únia zmiernila sankcie Bielorusku. Je to správna cesta?
„Pokiaľ režim prepustil politických väzňov, tak by mala nasledovať nejaká odpoveď zo strany Európskej únie. Pokiaľ však voľby dopadli ako dopadli, tak na to by žiadna pozitívna odozva byť nemala.“
Je dobré, že politici môžu znovu cestovať po únii?
„Podporujem to. Zároveň je dobré, že zákaz stále platí pre predsedkyňu volebnej komisie a pre ľudí, ktorí majú na rukách krv. Pokiaľ ide o Lukašenka, mal byť zo zoznamu vyškrtnutý až po konkrétnych krokoch v oblasti mediálnych zákonov.“
Už pred voľbami boli prepustení politickí väzni. Skutočne sa v Bielorusku niečo mení?
„Diktátorská moc sa nikdy dobrovoľne nezmení na demokraciu. Robia to, pretože cítia reálne nebezpečie, že dôjde k veľkej hospodárskej kríze. Zdá sa, že by pre nás bola výhodná, uvedomujeme si však, že by mohla znamenať totálnu závislosť od Ruska.
Čo je príčinou ekonomickej krízy?
„Rusko už nedáva režimu darčeky v podobe lacného plynu a ropy. A naše nereformované hospodárstvo nie je pripravené na zvyšovanie cien.
Tereza Šupová, Lidové noviny
