NEW YORK. Keď Američania teraz otvárajú obálky s účtami za platby úverovými kartami, často sa nestačia čudovať: ich úroky z úverov sa zvyšujú. Peňažné ústavy zdôvodňujú zdražovanie úverov finančnou krízou.
Amerických spotrebiteľov, ktorí sú zvyknutí platiť kartami a bežne nakupovať na dlh, kríza zasahuje do najcitlivejšieho miesta – peňaženiek a rodinných rozpočtov. Požičiavajú si už menej. Úvery zdražilo podľa nedávneho prieskumu 37 percent bánk, zatiaľ čo v apríli 24 percent a v januári len desať. Napríklad spoločnosť Advanta zdvihla ročnú sadzbu z osem na 26 percent.
Pre americké hospodárstvo založené na spotrebe domácností je to ďalšia zlá správa, ktorá sa môže odraziť v obmedzení výroby a v ďalšom prepúšťaní. V septembri USA stratili 159 000 pracovných miest. Za deväť mesiacov už prišli dohromady o 760 000 miest, čo je viac ako počet obyvateľov kalifornského San Franciska.
Viac ako polovica Američanov koncom septembra priznala, že sa ich situácia po krachu veľkých finančných inštitúcií dotkla, pričom každý piaty tvrdí, že vážne.
Podobne sa vyjadrujú aj drobní podnikatelia a stredné firmy, ktoré hlásia najväčšie problémy v dostupnosti úverov. Obmedzujú preto napríklad objednávky predvianočných zásob a zvažujú znižovanie počtu zamestnancov.
Veľké problémy spôsobuje Američanom to, že prichádzajú o nehnuteľnosti pre nesplácanie hypoték. Len za minulý rok takto prišlo o majetok viac ako 2,2 milióna vlastníkov. Odborníci odhadujú, že ďalšie milióny vyvlastnení budú ešte nasledovať. Šéf realitnej spoločnosti ZipRealty, Pat Lashinsky, očakáva, že do núteného predaja nehnuteľnosti alebo jej zhabania veriteľom sa dostane až šesť miliónov domov.
Napriek tomu sa už tu a tam objavujú dobré správy. Bank of America, ktorá v júli prevzala najväčšiu skrachovanú hypotekárnu banku Countrywide Financial, oznámila, že 400–tisíc vlastníkom domov s hypotékou pôvodne v Countrywide poskytne ústretovejšie podmienky splácania.
