meričan ho držal od 25. mája 1935 do 12. augusta 1960. Kratochvílová zabehla rekord 26. júla 1983.
Jarmila Kratochvílová sa vrátila z vysokohorského sústredenia. V Prahe zabehla národný rekord na obľúbenej štyristometrovej trati 46,45 s. Dnes by pohodlne stačil na svetový titul.
Atlétka si spokojne balila veci. Znenazdajky ju pichlo v stehennom svale. Našťastie, nič vážne, ale nepríjemné. Bežkyňa mala vo vrecku pozvánku na míting do Mníchova. Chcela bežať dvojstovku.
„Pomyslela som si - odvolám účasť. Ale Olympijský štadión v Mníchove som videla na obrázku. Športovec zo socialistického tábora nedostával takých pozvánok veľa. Išla som, ale rozhodla som sa pre osemstovku. Pri nej svaly tak netrpia ako pri šprintoch. Aspoň si trochu zabehám, povedala som si.“
Šťastná chvíľa po 15 rokoch
Jarmila sa prebehla v novom svetovom rekorde. Bola to jej prvá osemstovka na medzinárodnej scéne. Tretia vôbec.
Usmiala sa. „Bez šťastnej náhody, pre mňa prvej po pätnástich rokoch, športovca veľký úspech obíde.“
Kratochvílová o necelé dva týždne vyhrala na prvých majstrovstvách sveta v atletike - Helsinki 1983, behy na 400 i 800 metrov.
Na štvorstovke utvorila ďalší svetový rekord - 47,99 s. Kombináciu týchto dvoch behov vyhrala v histórii na veľkom podujatí iba ona a legendárny kubánsky bežec Alberto Juantorena na OH 1976 v Montreale.
Na konci roka vyhlásili Češku za najlepšieho športovca roka 1983.
Slávna atlétka i trénerka hľadela do okna. Akoby k nebu. Na tartan krásneho športového areálu v čáslavskej časti Vodranty padalo lístie. Romantika, pokoj, aký býva len v oblastiach trochu Pánu Bohu za chrbtom. Pri plote atletického štadióna ležali tri obrovské pneumatiky. Miestny silák s nimi trénuje na súťaže typu Strong Man. Niekedy skúšal šprint na stovku. Dráha i plocha boli prázdne.
„Tam vedľa je živo. Na futbalových ihriskách. Radní sa rozhodli pre tento šport. Na tomto štadióne som prežila štyridsaťjeden rokov. Na tomto tartane som vychovala dvojnásobnú majsterku sveta Lídu Formanovú. Neodvyknem si, hoci som už iba dobrovoľnou trénerkou mládeže,“ s miernou nostalgiou, aj ironickou poznámkou na dnešné priority hovorila.
Pri pneumatikách sme sa pristavili. S takými ťažkými ste azda netrénovali, znel pokus o žart. Hostiteľka pochopila. Usmiala sa.
Vraj ste niekde v Španielsku v rámci prípravného kempu behali po pláži ťahajúc ťažké koleso a uštvali ste televízne štáby? Chceli, aby ste úsek pre kamery zopakovali.
„Nevylučujem, mohlo to byť vo Valencii. Mala som rada namáhavý tréning. Ak mi tréner Kváč, ktorý bol prísnym vojakom, povedal, aby som v zime v snehu odbehla desať rýchlych úsekov, urobila som ich dvanásť. Len tak. Pre vlastnú radosť. Tréner o tom ani nevedel.“
Z rozprávkovej dedinky
Ak odbočíte na diaľnici D1 na Havlíčkov Brod smerom na Čáslav, miniete po pravici dedinku Golčův Jeníkov. Názov ako z rozprávky O perníkovej chalúpke.
Tam povedal učiteľ na základnej škole dievčatku, ktoré rado pomáhalo mame pri nahadzovaní sena a okopávaní role: „Jarmila, urob s tým niečo. Veď na trojstovke predbiehaš všetkých chlapcov zo školy.“ Poslúchla, išla na malé preteky do Čáslavi. Práve v tomto mestečku sa vypracovala na atletickú legendu.
V súkromnej kancelárii čáslavského atletického klubu sú dve skromné vecičky pripomínajúce veľkosť i povahu jej užívateľky. Nad pohovkou plagát s dvoma zlatými medailami z helsinských majstrovstiev sveta 1983 a československou vlajkou. Jarmila Kratochvílová ich dosiahla v atletickej histórii v celkom ojedinelej kombinácii behov na štyristo a osemsto metrov.
Atlétka naznačila rukou čosi ako prísahu: „Tá vlajka je skutočne československá, titul som získala v drese bývalej republiky. A počula hrať našu hymnu. Veľmi som túžila po takom okamihu. Nie je to falošný pátos. Závidela som súperkám, ktoré mali tú česť. Dovtedy som bola vždy druhá. A na halových šamionátoch, na ktorých som zvíťazila, hrali len akúsi znelku.“
Na skrini ledabolo leží malá tabuľka: 1:53,28, svetový rekord, Jarmila Kratochvílová.
„Zvesili sme ju, keď sa môj rekord dožil štvrťstoročnice. Ťukli sme si o ňu šampanským. Zajtra tak urobíme znovu.“
Rekordy verzus peniaze
Kratochvílová spomína. „V roku 1983 som si myslela, že mníchovský výkon vydrží tak jeden rok. Ako však pribúdali mítingy, vznikla Zlatá liga, začala som tušiť - bude to dlho.“
Česká atlétka dostala za rekord tritisíc korún, čo bol vtedy v Československu trochu lepší plat.
„Dnes je iný svet. Ani najtalentovanejšie dievča by som nedostala na tréningy do Čáslavi. Musela by pre ňu chodiť azda limuzína. Lída Formanová pochádza z dedinky Žleby, asi osem kilometrov odtiaľto. Tiež ťažko pracovala. Na tréning chodila v snehu na bicykli.“
Kratochvílová pripustila, aj keď išlo o špekulovanie pri kávičke, dnes by časy na úrovni, aké zabehla, nedosiahla. „Neviem naisto, lebo nepretekám v súčasnosti. Viem však, nikdy som nebola na peniaze. Je to však relatívne. Pred nedávnom mi zomrela mamička. Iste by mi pomohlo viac peňazí na jej liečbu. Mám zástup synovcov. Iste by som ich rada ešte štedrejšie obdarila. To je však iná téma. Peniaze oberajú atléta o čas na prípravu. Je to naháňačka od pretekov k pretekom.“
Slávna bežkyňa spomenula príklad. „Jeden čas Mozambičanka Mutolová na môj rekord doslova poľovala. Zhovárala som sa s jej ruskou vodičkou, ktorá jej robila tempo celý rok. Povedala mi: Som vyšťavená ako citrón. Neviem si predstaviť, ako musí byť uťahaná Mutolová.“
V tomto roku sa objavila mladučká Keňanka Pamela Jelimová. K rekordu na 800 metrov sa priblížila na 0,73 stotín. Padne historický výkon na budúci rok?
„Neviem. Stále je to sedem desatín. Na tejto úrovni je to veľmi veľa. Na druhej strane, africké dievčatá majú v sebe niečo šelmovité. Je to veľký talent, ktorý však veľa neodtrénoval. Organizátori mítingov sa teraz začnú predbiehať v lukratívnych ponukách, na ktorom z nich prekoná môj rekord. Jelimovú môžu uštvať. Možno veľa zarobí, ale rekord jej unikne. Mutolová je tiež jedným z najbohatších ľudí v krajine, ale rekord nemá.“
Jarmila Kratochvílová
Narodila sa 26. januára 1952 v Golčovom Jeníkove.
Majsterka sveta 1983 v Helsinkách na 400 m a 800 m, strieborná v štafete 4 x 400 metrov.
Svetové rekordy: 800 m - 1:53,28 min. v Mníchove 26. 7. 1983 platí dodnes, 400 m - 47,99 s v Helsinkách 10. 8. 1983. Svetové rekordy v hale: 400 m - 49,52 s, 7. 3. 1982 v Miláne, tiež platí dodnes.
Osobné rekordy: 100 m - 11,09 s, 200 m - 21,97 s, 400 m - 47,99 s, 800 m - 1:53,28 min. Časmi na 400 m a 800 m by bola na OH 2008 v Pekingu prvá, na 200 m tretia, na 100 m šiesta!
Kariéru skončila v roku 1987. Na MS 87 bola na 800 m piata (1:57,81).
Stále žije v dedinke Golčův Jeníkov. Je strednou z troch sestier.
Maturovala na gymnáziu v Čáslavi, vyštudovala i strednú ekonomickú školu.
Po skončení kariéry sa stala trénerkou vo VŠ (neskôr USK) Praha, ale zverenky pripravuje v Čáslavi. Vychovala dvojnásobnú majsterku sveta na 800 m Ludmilu Formanovú (v hale 1999 v Maebaši, na otvorenom štadióne v tom istom roku v Seville). Dnes je už v dôchodku, trénuje mládež.
![]() |
Autor: Čáslav