Ako sa rodí ekosídlisko

Neďaleko hlavného mesta možno vyrastie ekosídlisko. Nejde o žiaden projekt developera. Hŕstka Bratislavčanov sa rozhodla, že chcú bývať a pritom šetriť prírodu.

(Zdroj: Zuzana Kierulfová)

S myšlienkou vybudovať pri hlavnom meste ekosídlisko prišiel Bratislavčan Peter Horák. Oslovil pár ľudí, ktorých spája filozofia permakultúry a tak vznikla webová stránka, ktorá sa stáva spájacím prvkom aj priestorom na návrhy a diskusiu budúcich obyvateľov.

"V klasických aj nových bytoch mestských sídlisk sú ľudia značne zviazaní štandardnými pravidlami fungovania pretechnizovanej spotrebnej spoločnosti. Novodobá prímestská výstavba v satelitoch okolo Bratislavy je koncipovaná tým istým spôsobom a dokonca s ešte horším vplyvom na prírodu," vysvetľuje motívy ďalší zo zainteresovaných Patrik Martin, ktorý je zároveň aj členom občianskeho združenia ArTUR - Architektúra pre trvalo udržateľný rozvoj. Prví záujemcovia o túto aktivitu vidia riešenie v bývaní na ekosídlisku. Mal by ho tvoriť súbor viacerých domov v modernom nízkoenergetickom, prípadne energeticky pasívnom štandarde, s jedným parkoviskom na okraji sídliska a ulicami bez áut, v zeleni a (možno) s vlastným spoločenským centrom.

Nie sú prví ani poslední

Skupina nadšencov, ktorá medzi sebou komunikuje na www.ekosidlisko.wikidot.com nie je jediná v Európe. Niekde takéto iniciatívy vznikajú spontánne, ako súčasná bratislavská, inde pomáhajú dokonca investori. Zrejme najviac ekosídlisk je v Nemecku a v Rakúsku. Špecifickým príkladom je takzvané co-housing neďaleko slovenských hraníc v Gänserndorfe.

U nás sa mestské alebo prímestské ekosídlisko nenachádza. "Väčšina takto zmýšľajúcich ľudí preferuje bývanie na lazoch," hovorí Martin. Ekodediny sa na Slovensku nachádzajú napríklad v okolí Zvolena, Krupiny, či na Myjave. Najznámejším príkladom slovenskej ekodediny je Záježová.

Čo by zatiaľ chceli?

Iniciatíva zatiaľ hľadá pozemok, kde by sa dalo ekosídlisko vystavať. Z prvých návrhov zatiaľ najlepšie vychádza smer Záhorie. Lokalita zatiaľ vyhráva pred ostatnými pre znesiteľnú dostupnosť z Bratislavy a menšie znečistenie prostredia. Prví záujemcovia zvažovali aj možnosť využiť zatiaľ lacnejšie pozemky za rakúskymi hranicami. Úsporu nákladov na kúpu by však pohltili zrejme vyššie finančné nároky na odmeny tamojších stavbárskych firiem.

Ekosídlisko by mali tvoriť najmä samostatne stojace rodinné domy, no záujemcovia nie sú ani proti istému podielu najviac dvojposchodových radoviek. Jednoznačné je však rozhodnutie stavať z prírodných materiálov. "Mnoho súčasných technických riešení nie je možných bez použitia kovov či plastov. Počítač sa z dreva, hliny a slamy postaviť nedá. Dom áno," píše sa v úvodnom texte k otvorenej diskusii.

Ekologicky

Drevo a hlina sa dajú použiť v nosných konštrukciách, ako izoláciu je možné využiť slamu, konope, celulózu alebo ovčiu vlnu. Ako strešná krytina poslúži drevo, slama, trstina, strecha môže byť pokrytá vegetáciou.

Spoločné priestory ekosídliska by mal (alebo mohol) dotvoriť malý parčík, detské ihrisko, prípadne aj malé centrum, vhodné napríklad pre prevádzku biopotravín. Vylúčená má byť automobilová doprava vo vnútri zóny, vykurovanie ráta s využitím energie z obnoviteľných zdrojov s minimálnou produkciou škodlivín (spoločná tepláreň na biomasu doplnená a slnečné kolektory, tepelné čerpadlá a zásobníky tepla).

Skromné začiatky

"Optimálne by bolo, keby sa nám podarilo dať dokopy stovky ľudí, ale aj desať až pätnásť rodín bude pre začiatok úspech," myslí si Patrik Martin. Nerobí si zbytočné ilúzie, veď bratislavské ekosídlisko je zatiaľ skôr víziou ako niečím, čo by sa malo začať už zajtra stavať. Ak sa iniciatíva nepodarí, môže poslúžiť štartu ďalšej a možno už úspešnejšej.

Čo je to permakultúra

Slovo permakultúra je skratka slov permanent agriculture, ale tiež permanentná kultúra, v zmysle trvale udržateľná kultúra. Je to dizajnérsky systém, ktorý chráni prírodu, regeneruje poškodené, produkuje udržateľné. Dá sa použiť vo všetkých krajinách sveta, na vidieku i v meste. Vytvára správne vzťahy a buduje funkčné spoločenstvá. Základný rámec pre vytvorenie takého dizajnu je etika.

Za zakladateľov permakultúry sa považujú Bill Mollison a David Holmgren.

Najčítanejšie na SME

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štefánka by Pulitzer
  2. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  3. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  4. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  5. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  6. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  7. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  9. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  10. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  1. Na Slovensku sa vydáva najviac učiteľských preukazov
  2. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  3. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  4. Štefánka by Pulitzer
  5. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  6. Konferencia - EU support for research
  7. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  8. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  9. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  10. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 24 587
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 18 560
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 8 003
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 7 014
  5. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 6 711
  6. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 5 310
  7. Štefánka by Pulitzer 5 301
  8. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 3 746
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 513
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 987

Neprehliadnite tiež

Taliansky novinár: Náš zdroj mal prístup k telefonátu Fica s Vadalom

Malo by byť v záujme Slovenska, aby jeho ekonomika nebola otrávená mafiánskym kapitálom, vraví CARLO BONINI z denníka La Repubblica.

Taliansky investigatívny novinár Carlo Bonini z denníka La Repubblica. Je jedným z autorov článku o telefonáte Roberta Fica s Antoninom Vadalom.

Talianski novinári spochybnili Ficove slová o telefonáte

Fico tvrdí, že talianska prokuratúra poprela, že by vedela o jeho telefonáte s Vadalom.

Robert Fico tvrdí, že talianski prokurátori mu potvrdili, že netelefonoval s Antoninom Vadalom.
Výstupy na tatranské končiare na lyžiach robil už v 19. storočí priekopník lyžovania Mikuláš Szontagh. Na snímke výstup lyžiarov na vrch Satan.
Ruina hotela Junior v auguste 2018.

Prečo sa bestseller stredoveku dobre číta aj dnes

Chvála bláznivosti sa skvelo číta aj dnes.

Erazmus Rotterdamský