OSLO, BRATISLAVA. Zo svojho rodného mestečka Viipuri musel ujsť pred vojnou, keď na Fínsko zaútočil Stalin. Spolu so 400tisíc Karelčanmi sa cez noc stal utečencom, ktorý putoval z jedného mesta do druhého. Zážitky z detstva z vystrašeného chlapca neskôr urobili skúseného mierového vyjednávača. Jeho kariéru včera zavŕšil Nobelov výbor v Osle. Zo 197 kandidátov Nobelovu cenu za mier udelil práve jemu.
Oslo si vybralo Fína a podporilo Kosovo
Odmena 1,4 milióna dolárov, ktorá je súčasťou ocenenia, nepoputuje uväzneným čínskym disidentom či ruskej bojovníčke za ľudské práva, ktorých tipovali na prestížnu cenu tento rok najviac, ale do Fínska.
Symbolicky v roku, keď Kosovo vyhlásilo nezávislosť, Nobelovu cenu za mier dostal človek, ktorý sa ju na sklonku svojej kariéry snažil vyjednať na medzinárodnej pôde. Na rozdiel od predchádzajúcich misií tá balkánska však bola nad jeho sily.
„Nie všetko, do čoho bol zahrnutý, viedlo k úspechu, ale nezávislé Kosovo nemá alternatívu,“ zdôraznil Nobelov výbor. Jasne sa tak postavil na stranu dvoch miliónov kosovských Albáncov, ktorí si už nevedeli predstaviť žiť pod srbskou vlajkou.
Ani slovo o Kosove
Samotný Ahtisaari v ďakovacej reči za Nobelovu cenu nespomenul slovo Kosovo ani raz.
OSN si Ahtisaariho vybrala na mimoriadne zložitú misiu posadiť Srbov a kosovských Albáncov k jednému stolu. Ich rozhovory vo Viedni však pre neprekonateľné rozpory medzi Prištinou a Belehradom nikam neviedli.
Ahtisaari preto navrhol postupný prechod ku kontrolovanej nezávislosti od Srbska. O jeho pláne sa však na pôde Bezpečnostnej rady OSN nikdy nehlasovalo. Ruský zástupca medzi stálymi členmi by jeho plán zablokoval. Nasledovalo tak jednostranné vyhlásenie nezávislosti Kosova.
Za mier vďačia Ahtisaarimu milióny ľudí na troch kontinentoch.
Má zásluhu na ukončení tridsať rokov trvajúcich bojov medzi Indonéziou a rebelmi v provincii Aceh.
Stopol Miloševiča
V rokoch 1989 – 1990 pomohol pokojnou cestou k nezávislosti Namíbii. Úspech v Afrike považuje za svoj najdôležitejší v kariére mierotvorcu.
Ako vyslanec Spojených štátov a západnej Európy presvedčil Slobodana Miloševiča, aby skoncoval s bombardovaním Kosova. Fínove výnimočné schopnosti „prispeli k mierovejšiemu svetu a bratstvu medzi národmi v duchu Alfreda Nobela,“ zdôvodnil svoje rozhodnutie Nobelov výbor v nórskej metropole.
Jeho meno sa medzi kandidátmi neobjavilo prvýkrát. Už pred tromi rokmi bol horúcim favoritom. Po piatich rokoch, keď dostal Nobelovu cenu americký exprezident Jimmy Carter, Nobelov výbor znovu ocenil mierového vyjednávača. Európanov si naposledy vybrali pred desiatimi rokmi – prevzali si ju severoírski lídri John Hume a David Trimble.
Lietajúci vyjednávač
Ahtisaariho ocenenie zastihlo doma. „Prirodzene, veľmi ma potešilo,“ povedal Ahtisaari na tlačovej konferencii, kde nechýbala aj fínska prezidentka Tarja Halonenová. V deväťdesiatych rokoch bol Ahtisaari na jej mieste.
Viac ako na prezidentské obdobie však spomína na mierové vyjednávania. Doma je bývalý fínsky prezident (1994 – 2000) vnímaný rozporuplne.
Na jednej strane ho ako prvého na tento post zvolili občania. Na druhej strane sa pre zahraničnopolitický zápal dostal do konfliktu so stranou premiéra a druhýkrát už pre nezhody s parlamentom nekandidoval. Za svoje časté cesty po svete si vyslúžil prezývku „cestujúci Mara“ (MatkaMara) či „lietajúci Fín“.
Slovákov Nobel nepotešil
Slovenskí politici prijali ocenenie Ahtisaariho s rezervou. Správca pre Bosnu a Hercegovinu Lajčák sa potešil.
Napriek tomu, že Martti Ahtisaari získal Nobelovu cenu za celoživotnú kariéru mierotvorcu, na Slovensku je známy najmä ako neúspešný vyjednávač OSN pre Kosovo, a tak ho aj slovenskí politici vnímajú.
S výnimkou SMK všetky strany doteraz odmietajú vznik nezávislého Kosova, ktorý Ahtisaari podporoval a snažil sa na pôde Bezpečnostnej rady vyjednať. Zastavilo ho ruské právo veta.
„Myslím si, že jeho výber nebol najšťastnejší,“ povedal Martin Fronc z KDH. „Našli by sa aj iní, ktorým by Nobelova cena za mier zodpovedala viac.“
Podobne sa vyjadril aj Rafael Rafaj z SNS, ktorá v minulosti útočila osobne aj na Ahtisaariho, nielen na jeho plán. „Tento výber bude určite vyvolávať otázniky aj po tom, čo sa v Kosove stalo,“ povedal Rafaj.
József Berényi z SMK je presvedčený, že nobelovka je v správnych rukách. „Ahtisaari je veľmi úspešný mierotvorca, a tak vnímam aj jeho voľbu OSN pri vyjednávaní o Kosove.“
Minister zahraničia Ján Kubiš si myslí, že Ahtisaari dostal ocenenie zaslúžene „za prospech mieru a porozumenie medzi národmi“.
Napriek tomu, že fínsky exprezident presadzoval nezávislé Kosovo, Kubiš svoj odmietavý postoj ku Kosovu nezmenil. Postoj slovenskej diplomacie neovplyvnili ani Čierna Hora a Macedónsko, ktoré predvčerom ako posledné susedné krajiny Kosova nezávislosť Prištiny uznali.
Radosť nad výberom nobelovkára neskrýval medzinárodný správca pre Bosnu a Hercegovinu Miroslav Lajčák. „Ahtisaari je špičkový vyjednávač. Navyše, má v sebe fínsku otvorenosť a kamarátstvo,“ hovorí Lajčák.
Slovenský diplomat s ním bol naposledy minulý týždeň v Paríži, kde si Ahtisaari prevzal cenu od UNESCO. „Afričania aj vo Východnom Timore sú mu dodnes veľmi vďační,“ hovorí Lajčák. Posledná balkánska kapitola podľa neho v ocenení nezohrala hlavnú rolu.
Mirek Tóda
Ahtisaari (71)
Tri desaťročia riešil medzinárodné konflikty na troch kontinentoch.
Vyjednal mierovú dohodu medzi indonézskou vládou a jej odštiepeneckou provinciou Aceh v roku 2005.
Mal veľké zásluhy na tom, že Namíbia ako jedna z posledných krajín v roku 1990 získala nezávislosť od Južnej Afriky. Tamojší úspech považuje za svoj najväčší.
V rokoch 1994 – 2000 bol fínskym prezidentom.
V roku 2005 bol poverený vyjednávaním o Kosove.
Má v sebe fínsku otvorenosť a kamarátstvo.
Miroslav Lajčák, medzinárodný správca pre Bosnu
